Dan Brown napísal dobrodružný román Da Vinciho kód, celkom dobrý v medziach svojej kategórie. Čo sa týka najdôležitejšieho - predajnosti, je to skoro geniálne vypočítané dielo. Námet čerpal zo špekulatívnej, občas odborne sa tváriacej literatúry, ktorá využíva či zneužíva - každý si môže vybrať - vedecky oprávnené pochybnosti o tom, či sa všetko okolo historickej postavy Ježiša Krista odohralo tak, ako to popisuje Biblia.
Komentovať Brownov román z hľadiska historickej dôveryhodnosti má asi rovnaký zmysel, ako rozoberať, nakoľko film Statočné srdce reálne popisuje dianie v Škótsku na prelome 13. a 14. storočia. Čiže nijaký. Napriek tomu podobné diskusie už mesiace zaplavujú médiá, ktoré vážne riešia, či môže byť niečo pravdy na historických sprisahaniach popisovaných v románe. Nič to, musia niečoho robiť a veľa ľudí Brownovým výmyslom o katolíckom sprisahaní s cieľom zatajiť kdejakú závratnú pravdu atď. verí.
Paradoxné je, keď títo ľudia dostanú pre svoje názory potvrdenie zo slovenskej verejnoprávnej televízie. Diskusia Pod lampou minulý týždeň chvíľami dojem práve takéhoto sprisahania budila.
Predstavme si televíznu debatu medzi politickými stranami X a Y na ľubovoľnú tému. Z piatich pozvaných diskutérov zastupujú traja stranu X. Dvaja z nich však stranícku príslušnosť zamlčujú, titulky pod ich menom sa, naopak, snažia navodiť dojem, že ide o nestranných odborníkov. K nim prizveme jedného inteligentného neutrála, ktorý má v diskusii brániť názory strany Y. Robí to tak trochu proti svojej vôli a navyše ani nie je odborníkom na danú otázku. Aj on dokáže o svojich pravdách, na rozdiel od stranícky zapálených diskutérov, verejne zapochybovať, čím sa v diskusii dostáva do nevýhody. Piatym pozvaným je človek, ktorý má so stranou Y spoločné iba to, že jej prenajíma dom a o téme toho vie ešte menej než neutrál.
Diskusiu navrch povedú dvaja moderátori známi dlhodobými sympatiami k strane X. Jej zástupcom aj pri tejto príležitosti prihrávajú jednu loptu za druhou. Netreba asi rozoberať, ako bude takto zmanipulovaná debata pôsobiť.
Príklad so stranami samozrejme úplne nesedí. Katolíckych kňazov vďaka cirkevným predpisom o odievaní predsa len rozpoznáme ľahšie než zakuklených straníkov. V princípe však popisuje to, čo predviedla diskusia o Brownovom románe a filme, ktorý z neho natočili. Cirkev, zhrozenú románom, v nej zastupovali traja kňazi, dvaja z nich boli predstavení iba ako historici. Názorový protipól mal zastupovať hovorca židovskej obce na Slovensku (u neho jediného titulky zdôraznili aj vierovyznanie) a slovenský vydavateľ Brownových kníh.
