FOTO - REUTERS
Argentína bude majster
Jedna vec je zjavná: v Argentíne futbal načas vypína skutočnosť. Je ako výdychová pauza v dejinách krajiny určovaných neprestajnými bojmi rozbúrených síl, čosi ako oko hurikánu. Zvlášť to vidieť vždy, keď sa blížia majstrovstvá sveta. Pred pár rokmi - pri príležitosti majstrovstiev sveta 2002 - som v španielskej televízii videl argentínsky televízny spot, ktorý to perfektne ilustroval - estetikou kolíšucou medzi plačlivosťou a hrdinskými spevmi, ktorá sa pri tejto téme javí ako absolútne nutná. (V argentínskom futbale je plač mužská záležitosť). V tom spote práve beží finále majstrovstiev sveta medzi Brazíliou (radosť zo života) a Argentínou (trudnomyseľnosť). Za stavu 0:0 (trvalá neistota) kope Argentína penaltu (zázrak). Čas pred televízorom ako keby zamrzol (možnosť definitívneho zlyhania). V tom okamihu vypadne prúd (kríza) a len jediný starček (múdrosť), ktorý si na ulici pritláča k uchu tranzistor - ostatne, nikdy som nepochopil, ako sa dá sledovať futbalový prenos z rádia a takýmto abstraktným spôsobom dešifrovať figuratívnu hru - zachytí výsledok a zachrčí slovo "gól", načo sa mladí ľudia (budúcnosť) vyhrnú na balkóny a mávajú zástavami. A v okamihu letí výkrik ("Argentína! Argentína!") od úst k ústam sa zlieva sa do miliónového spevu.
