Čo nechápe predseda KDH?

Pavol Hrušovský "nerozumie tomu, čo má znamenať" ponuka povolebnej koordinácie od Mikuláša Dzurindu. Rozumieť sa neponáhľa ani Béla Bugár. Keďže v KDH i SMK majú iba jedno analytické oddelenie, tu je vysvetlenie. Sú iba tri možnosti. Ak Smer, HZDS a SNS (eventuálne s KSS) získajú 17. júna nadpolovičnú väčšinu, na spoločný postup SDKÚ, KDH a SMK nebude skutočne žiadny dôvod. Predvolebná dohoda, že pravicový blok vznikne, by však tento "poľský model" aspoň skomplikovala. Isteže, je zvrchovaným právom KDH i SMK zvyšovať volebný výsledok Smeru tým, že má veľký koaličný potenciál. Špekuláciou na hranici podvodu však je, ak voliči nemôžu vidieť, ktorá z povolebných alternatív je výrazne najpravdepodobnejšia. Ak Smer, HZDS a SNS (plus KSS) získajú nadpolovičnú väčšinu a napriek tomu nastane zázračná alternatíva číslo 2, že víťaz zvolí inú kombináciu, potom je spoločný postup prejavom pudu sebazáchovy. Iba samovrahovia totiž môžu vstúpiť do takej koalície, v ktorej by ich silnejší partner mohol kedykoľvek prehlasovať s inou väčšinou (pozri ČR!), resp. ich vymeniť inou väčšinou fakticky kedykoľvek v priebehu volebného obdobia. To platí pre celú trojku. Ísť do vlády Smeru v dvojke by však bolo číre šialenstvo. Preto spoločný postup. Ak - možnosť číslo 3 - Smer, HZDS a SNS nebudú mať nadpolovičnú väčšinu (čiže KSS v NR SR nie je a musí tam byť SF), tak premiérov návrh na "povolebnú koordináciu" nie je nič iné, len inými slovami vyjadrené, že "SDKÚ, KDH a SMK je stále najlepšie riešenie, ak budú mať dostatočné preferencie" (Bugár - podobne celé KDH). V tomto prípade je najsamozrejmejšia vec na svete, že návrhy víťaza spoločne odmietnu a spoločne oslovia Zuzanu Martinákovú (čo bude nutné). Alebo nie?