FOTO
Dostal som zadanie napísať pred voľbami intelektuálne. Je to ťažké. Nie som intelektuál, ale človek od literatúry. Tak som si povedal, že to skúsim z tejto strany. Napríklad: Toho muža naháňal kedysi minister vnútra až do Vladivostoku, a dnes je vraj vo všetkých prípadoch nevinný, hoci ho len neodsúdili. Je v tom asi taký rozdiel ako medzi veršom: "Nad všetkými končiarmi je tíš" z Goetheho Pútnikovej nočnej piesne a jej spätným prekladom z japončiny do nemčiny, začínajúcim sa veršom: "Ticho je v pavilóne z opálu."
Od dvojky a trojky zlatoústej strany sa dozvedám, že nebudú rozhodovať osoby, ale programy a z povolebnej spolupráce nevylúčia ani len nacionalistov. Zosmutniem; strata pamäti nadobudla rozmery muža, ktorý nás tu šesť rokov terorizoval, a toho druhého, čo chcel tiahnuť s tankami na Budapešť. Jednotka tej istej strany však hovorí o mužoch dvoch najsilnejších strán, že jeden je boľševik a druhý vrah. Kladiem si hamletovskú otázku byť či nebyť a upadám do melanchólie: Slová, slová, slová...
