FOTO - REUTERS
Dnes 26. mája o jedenástej pristál vo Varšave. Sedím pri rádiu a čakám, že sa vyjadrí, že ho nechajú prehovoriť. Páči sa mi, keď hovorí poľsky. Akosi to pripomína jeho predchodcu Jána Pavla v jeho posledných mesiacoch. Ján Pavol pod ťarchou veku a choroby, hovoril čoraz nezreteľnejšie. Benedikt XVI. sa obdivuhodne obetavo trápi s poľským jazykom, a naozaj mu to ide čoraz lepšie. Len má slabý hlas, bojazlivo poskakuje nad mínovým poľom poľských sykaviek. Opatrne sa dotýka slabík, neveriaco používa tie úplne cudzie exotické hlásky. Ale snaží sa. Je v tom nešikovný a takmer detský.
Nešikovnosť a detskosť, to sú vlastnosti, ktoré sa v mojej krajine zväčša nespájajú s Nemcom. Takto Benedikt XVI. mení, možno nechtiac, obraz Nemcov v očiach Poliakov. Je možné, že v nás dokonca prebúdza inštinkt starostlivosti. Určite je zároveň vnímaný ako duchovný syn Jána Pavla a teší sa uznaniu a pochopeniu, aké spravidla prejavujeme mladým ľuďom, ktorí práve vstupujú do života dospelých.
