Do pekla s dobrými úmyslami

Vyhlásenie osobností (SME 2. 6.), že budú "vyhľadávať a krúžkovať" na kandidátkach "politikov, ktorým môžeme dôverovať", vyzerá sympaticky. Kto by už nechcel "kvalifikovanú, modernú, efektívnu a férovú politiku (...)", čo "nebude zviazaná s korupciou" (atď., atď.)? Vec má len jeden háčik: Ak je výzva myslená ako návod pre voličov, tak je to test príslovia o ceste do pekla dláždenej najlepšími úmyslami.

Ustanovenie o troch percentách preferenčných hlasov (namiesto desiatich doteraz), čo umožňujú "predbiehanie" na kandidátke, je nesystémový prvok, ktorý má kompenzovať iný nezmysel - jeden volebný obvod. Takto namiešanie väčšinového prvku do pomerného systému posilňuje nielen "väzbu na voliča", ale aj riziká, ktoré nebrzdia obranné mechanizmy väčšinového modelu. Dnes už všade vidíme, že niektorí kandidáti si robia "osobné kampane". Iní na to nemajú peniaze. (Vo väčšinovom systéme sú šanc formálne rovné.) Medzi kritériá, podľa ktorých strany stavajú poradie na listinách, a proti ktorým toto vyhlásenie právom bojuje, určite patrí aj oddanosť partokracii, udomácnenie v klientelistických sieťach a pod. Sú však aj kritériá iné - trebárs schopnosť prečítať zákon, sformulovať štyri holé vety a pod. Na miesta, ktoré sú akože "nevoliteľné", písali strany doslova hocikoho. Tri percentá je taká nízka hranica, že masové využívanie krúžkovacieho práva otvára priestor úplne nepripraveným ľuďom. Predstava, na ktorej to celé stojí, že občania sú etickejší a múdrejší ako politici a majú dosť informácií, aby medzi 150 menami rozoznali presne tých štyroch, ktorí "spĺňajú etické a odborné kritériá", je politická romantika.