Šachová olympiáda prebieha síce v Turíne, ale partia s absolútnym patom sa odohrala v Prahe. Parlamentné voľby v Česku sa skončili remízou, ktorá posúva krajinu na prah vládnej krízy, chaosu a neistoty. Voliči zamurovali cestu k akejkoľvek politicky priechodnej a zároveň štandardnej koalícii. Najlepší volebný výsledok v histórii ODS - 35,4 percenta - dostáva takto mimoriadne trpkú príchuť. Ani po ôsmich rokoch v opozícii nedosiahla táto strana na vládnutie vo väčšinovej koalícii a teda realizáciu svojho programu aspoň v obmedzenej miere. Mirek Topolánek, líder, ktorý ziskom percent i mandátov prekonal zakladateľa ODS Václava Klausa. Nič viac s ním nenarobí. Väčšina nie je možná bez ČSSD alebo komunistov. Pokiaľ nechce Topolánek porušiť svoj viackrát opakovaný záväzok, že veľká koalícia s ČSSD len cez jeho mŕtvolu (obrazne), tak rezignuje.
To je najpravdepodobnejší scenár i napriek nesmierne konfrontačnej koncovke volebnej kampane. Iné východisko jednoducho matematicky neexistuje. Samozrejme, tiež bez Jiřího Paroubka v akejkoľvek funkcii. A nielen preto, že aj on veľkú koalíciu vylučoval, ale aj pre tragické zlyhanie v sobotu večer. Ešte aj keby boli jeho podozrenia z "bezpríkladnej manipulácie" kampane médiami, policajtom Kubicem i samotnou ODS opodstatnené - akože nie sú - vyhlásenie, v ktorom prirovnal tieto voľby k februáru 1948, ho ako demokratického politika diskvalifikuje. Paradoxom nad paradoxy je, že február 1948 spomenul práve ten Paroubek, ktorý sa dlhodobo netajil, že preferuje menšinovú vládu s KSČM. Na naplnenie sna mu napokon chýba jediný mandát. Česi si môžu vlastne aj gratulovať k tomuto patu. Mohlo byť ešte horšie.
A teoreticky ešte aj môže. Scenár číslo dva totiž hovorí, že ČSSD sa podarí "uloviť" aspoň jedného poslanca Strany zelených (6,3 percenta, šesť mandátov). Predseda Martin Bursík síce garantuje jednotu klubu a po Paroubkovom škandálnom vystúpení vylúčil akékoľvek rokovania s ČSSD (dokonca "nebude ani dvíhať telefón"), strana je však ideovo nečitateľná, združuje široké názorové spektrum od liberálov po trockistov a tesne pred voľbami v nej prebehla dokonca čistka (asi ako v Smere).
