Netreba to ani tajiť, ani sa za to hanbiť - zvolenie Pavla Kandráča (HZDS) do funkcie verejného ochrancu práv je sklamaním. Koaličná rada síce konštatovala, že výsledok hlasovania je „prejavom demokracie slovenského parlamentarizmu“, ale jej vyhlásenie má rovnakú hodnotu, ako keď sa dohodla, že si osvojí návrh mimovládnych organizácií a jej spoločným kandidátom bude Ján Hrubala. Teda nulovú.
Sklamanie pritom nevyplýva zo zvolenia Pavla Kandráča. Napokon, krajina bude mať dvoch ombudsmanov - oficiálneho aj neoficiálneho. Nevedno, aké budú výsledky činnosti oficiálneho ochrancu Pavla Kandráča - to závisí hlavne od zloženia vlády po parlamentných voľbách. Je však isté, že neoficiálny ombudsman Ján Hrubala bude naďalej pracovať v prospech dodržiavania ľudských práv, obhajovať občanov pred svojvôľou štátnej moci a nútiť ju rešpektovať zakotvené slobody ľudí.
Sklamanie vyplýva z ďalšej straty dôvery, z opätovného nerešpektovania základného dokumentu vlády zmeny - programového vyhlásenia vlády. V ňom sa vládna koalícia explicitne zaviazala posilniť a rozvíjať občianske iniciatívy, vytvoriť a podporovať partnerské vzťahy s občianskym sektorom. A občiansky sektor, vo vzácnej zhode 260 mimovládnych organizácií, požadoval do funkcie ombudsmana ustanoviť Jána Hrubalu. Nie Kandráča, ktorého „veľký cieľ, obnoviť úctu k právu a vieru v spravodlivosť“ vyznieva prinajmenej nevkusne. Z toho pohľadu, že napriek vulgárnemu porušovaniu základných práv a slobôd, vyhodeniu poslanca z parlamentu, únosu slovenského občana do cudziny či zmareniu referenda sa neštítil oficiálne HZDS reprezentovať v parlamente.
