ria pred prenikaním kriminálnych živlov.
Na počiatku incidentu s fatálnymi následkami bola banálna chyba riaditeľa hraničného oddelenia policajného zboru. Ním vedená hliadka fyzicky neskontrolovala a nespútala podozrivú osobu, ktorú chcela previezť na policajnú stanicu. Ak takto nedôsledne konal „starý“ policajt, pre ministra vnútra z toho vyplýva jasný záver. Musí preveriť úroveň vyškolenia príslušníkov policajného zboru, dôslednosť uplatňovania všetkých predpísaných procedúr a bezpečnostných opatrení pri výkone služby. Na druhej strane treba oceniť, že policajti, ktorí sa vydali po stope vraha svojho kolegu, konali rýchlo aj účinne.
Slovenská východná hranica sa stáva vážnym medzinárodným problémom. Ďalej do Európy cez ňu prenikajú nelegálni migranti a podľa všetkého aj rôzne skupiny organizovaného zločinu z východu, ktorých „živobytím“ nie je len prevádzačstvo. Tento fakt je z hľadiska integračných ambícií Slovenska (najmä do EÚ) alarmujúci. Povinnosťou štátu je urobiť všetko pre to, aby slovensko-ukrajinská hranica nebola bránou zločinu do západnej Európy. V tomto kontexte sa javí viac ako aktuálna iniciatíva ministra Ivana Šimka, ktorý žiada vládu a EÚ o poskytnutie finančných prostriedkov na zavedenie technického monitorovacieho systému po celej dĺžke hranice s Ukrajinou. Napokon, necelých 98 kilometrov nie je až tak veľa, aj keď je terén tejto oblasti členitý. Predseda bepečnostného výboru NR SR Vladimír Palko tvrdí, že „nemôžeme ľutovať žiadne materiálne prostriedky, ktoré investujeme do ochrany hraníc“. Má pravdu. Ak chce byť Slovensko členom EÚ, jeho hranica s Ukrajinou bude tvoriť východnú líniu schengenského priestoru. A za jej ochranu sa budeme svojim partnerom zodpovedať.
