Dvanásť dní pred voľbami usporiadal Ivan Mikloš tlačovku, aby oznámil národu, že "VČERA sa na Slovensku udiala skutočnosť, ktorá by nemala upadnúť do zabudnutia". Tou skutočnosťou bol spoločný brífing Smeru a SNS, z čoho podpredseda SDKÚ vyvodil "jasný dôkaz, že sa črtá spolupráca Smeru, HZDS a SNS". So všetkými dôsledkami, ktoré sú nevyhnutné - izolácia, bieda, etnické napätie.
Blahoprajný telegram letí analytickému útvaru SDKÚ. Alebo na odbor makroekonomických analýz ministerstva financií. Nevieme, Mikloš neprezradil, kde schému vynašli. Povolebný scenár podľa tzv. poľského modelu sa však na tomto mieste spomínal - prvýkrát v tej istej chvíli, čo vznikol vo Varšave. To bolo ešte vo formáte menšinovej vlády. Dnes sú podstatne ďalej. Ten, kto tvrdí, že kompozíciu Smer-HZDS-SNS si všimol v pondelok 5. júna, je buď padlý na hlavu, alebo - špekuloval na burze koalícií. To je prípad SDKÚ. Varili vzťahy s HZDS, ale po rezolútnych výrokoch KDH sa polievka - nejedlá a skazená - vyliala. KDH nepôjde do nijakej spolupráce s HZDS - ani vo vláde, ani v "opozičnej zmluve". Premiér teda prehodil akcenty ("vražda zostane vraždou") a dnes už informuje korektne. Neslušná špekulácia s neštandardnou koalíciou, respektíve "opozičnou zmluvou" však vzala SDKÚ výhodu bipolarizácie slovenských volieb podľa českého vzoru, ktorou by len získala.
