V nedeľu dal Robert Fico v televíziách trikrát na známosť, že "s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne koalícia, ktorá bude kombináciou vládnych a opozičných strán". Nejde celkom o novinku. Krátky čas do volieb a silný dôraz ("najväčšia pravdepodobnosť") však tentoraz vnucujú dilemu: Je to bežná protihra na Dzurindu (hrozba "Smer-HZDS- SNS"), provokácia bez rozmyslu, či - zjavená pravda?
Pripusťme, že s logikou slovenskej politiky nie je nekompatibilné, ak záujmy, väzby a peniaze, ktoré za Smerom tušíme a vidíme, tlačia predsedu, aby preferoval "kombináciu" s KDH a teda aj SMK. Koalícia, ktorú ohlasuje Fico, ale znamená, že prvé, na čo sa po voľbách chystá, je rezignácia temer na všetok politický kapitál, ktorý získal. Straty by boli takéto: sklamal by očakávania vlastných voličov, zriekol by sa komfortného prostredia na presadzovanie svojho programu a významne znížil i podiel Smeru na moci. To sú pritom tri kľúčové princípy, ktoré pri tvorbe koalícií sledujú všetci volební víťazi. Takú obeť pripravuje - víťaz? Proti tejto základnej politickej úvahe stojí už len domnienka, že Fico chce sám seba budovať ako európskeho politika s dlhšou perspektívou. Preto radšej "kombinácia" s KDH ako s HZDS a spol. Pretože, stranou, ktorá je prirodzeným partnerom Smeru, je - Mečiarova. Bez diskusie.
