Odišiel človek novembra

V obkľúčení prominentných nositeľov iných názorov Ján Langoš od prvej chvíle vedel, že teória tzv. hrubej čiary za minulosťou je nielen nemorálnosť, ale aj mína pod demokraciou. Spolu s Janom Rumlom sformulovali a politicky presadili ako princíp inú čiaru: politické vyrovnanie a odpustenie tým, ktorí nespáchali zločiny, nie je totožné s vymazaním pamäte. Toto, spolu s ochranou verejných funkcií pred vydierateľnými ľuďmi, bola hlavná zásada, ktorá viedla k prijatiu lustračného zákona. A neskôr, už v samostatnej SR, k založeniu ÚPN. Vo formulácii tejto inštitúcie, ktorá skúma aj obdobie fašistického štátu, naplno vynikol demokratický a hodnotový presah Jána Langoša, ktorý ako prvý z katolíckeho disentu chápal, že medzi dvomi slovenskými totalitami sa nesmie robiť rozdiel. Hoci Langošovi prischla nálepka neobratného politika, práve zákon o pamäti národa, ako aj o slobodnom prístupe k informáciám, na ktorom sa výrazne tiež podpísal, to vyvracia - dokázal ich pretlačiť v čudnom parlamente, plnom HZDS, SNS, SDĽ a SOP. Ján Langoš dal svojej krajine viac, ako všetci populárni lídri, nalepení na stĺpčeky preferencií z prieskumov verejnej mienky.