Existuje aspoň desať argumentov, prečo sa nebáť "rizika prepadu hlasov pre malé strany", na ktoré upozornilo - okrem iných - aj "Fórum občanov Slovenska". Jedným zo zreteľahodných dôvodov je ostražitosť voči takým hlásateľom dobra, čo berú štátny plat v zrušenej inštitúcii. Ako Ľubomír Plai.
Predovšetkým však platí, že slobodné voľby je výraz zložený. Tvrdenie, že "slobodné" je rovnako dôležité ako "voľby", netreba dokazovať. Päťpercentná čiara má systémovú logiku (prečo nie 10 alebo 2 - ako by vyzerali výskumy dnes?), slobodu rozhodovania však obmedzuje. A každý, kto je v dileme "rizika prepadu", by sa mal najprv pýtať na profit, ktorý je, po prvé, istý, a po druhé, stojí za odovzdaný kus slobody. Isteže sú medzi veľkými stranami závažné programové rozdiely. I mentálne, morálne a svetonázorové. A nikomu, pre koho je istý segment politického spektra - napríklad aj väčšina - neznesiteľný a nepredstaviteľný pri moci, sa nedá vyčítať, ak sa rozhodne pre istotu. V poriadku - aj hygiena, žalúdok a strach sú princípy. Ale nie jediné. Civilizačné dilemy, ktoré sa kedysi riešili, sa minuli. Prečo by sa mali nejakým "rizikom prepadu" zaoberať voliči, ktorých osobné šťastie, obsah peňaženky či - módne - "kvalita života" od nijakej vlády nezávisí? Slovensko je dnes krajina, kde môže byť niekomu aj jedno, či Fico, alebo Dzurinda. Takíto ľudia, ktorých pribúda, nemajú dôvod odstupovať od slobody rozhodovania. Je nebezpečné ich navádzať na menšie zlá, keďže majú inú alternatívu - neúčasť.
