Rozprávkam je koniec, priatelia

U takého Dobšinského to bolo celkom jednoduché: Jano zabil draka (respektíve najvyšším skokom uchytil zlaté jablko, prípadne rozosmial smutnú princeznú), bola svadba, Jano sa stal kráľom a ľud jasal. Verím, že jasal úprimne a s úľavou, pretože (ak si odmyslíme rozhadzovanie mincí zo svadobného kočiara) v rozprávkach sa z voľby kráľa stala vzrušujúca športová súťaž s jednoznačnými pravidlami, ktorým každý rozumel. A Jano v skutočnosti rozhodol za ostatných tým, že vo svojej disciplíne zvíťazil. V rozprávkach nik od ľudu nechcel, aby zvažoval, nakoľko je práve zabitie draka, uchytenie jablka alebo rozosmiatie princeznej tým najdôležitejším kritériom pre výber budúceho panovníka. Nik si nemusel položiť otázku, či ten Jano vie, že zem je guľatá, ktorou rukou sa drží vidlička a ktorou nôž, prípadne či vie vôbec čítať a písať. Od rozprávkového ľudu nik nepožadoval, aby si utvoril vlastný názor, alebo aby aspoň počúval svoje svedomie. A už vôbec nik od neho nečakal, že za pekného počasia v sobotu, keď by konečne mohol pozerať MS vo futbale, by mal vyzuť papuče a zájsť do najbližšej volebnej miestnosti. Nuž, čožeby nejasal!