Výsledok hlasovania o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde iba potvrdil fakt, že HZDS ani na sekundu nerátalo s možnosťou pádu kabinetu. Vyčítať poslancom HZDS, že využili pôdu parlamentu na predvolebnú kampaň, je nekorektné, pretože to robila a bude robiť každá opozícia. Vlažný prístup koalície k priebehu rozpravy bol azda najlepšou reakciou na toto nočné podujatie.
Zaujímavejšia ako rozprava a hlasovanie bola angažovanosť poslancov HZDS v pranierovaní výsledkov pôsobenia vlády. Treba zaznamenať, že v rozprave vôbec nevystupovali triezvo uvažujúci poslanci, ktorým je cudzí politický extrémizmus zakódovaný v mysliach niektorých ich straníckych kolegov. O plamenné reči nejavili záujem ani tí poslanci HZDS, ktorých nádeje dostať sa na zvoliteľné miesto na kandidátke hnutia sú minimálne. V podobnej situácii sa napríklad ocitol bývalý predseda parlamentu Ivan Gašparovič, keď odmietol návrhy predsedu Vladimíra Mečiara, aby kandidoval na posty ombudsmana, respektíve sudcu Ústavného súdu SR. Adekvátne svojmu postaveniu v HZDS zvysoka ignoroval rokovanie o odvolávaní Dzurindovej vlády. Veľké úsilie neprejavili ani tí, ktorí majú politickú budúcnosť v hnutí ako-tak zabezpečenú. Najaktívnejšími protivládnymi rečníkmi však boli okrem notorických chrličov slov aj poslanci ešte stále bojujúci o priazeň predsedu HZDS. A tak sa pri mikrofóne striedali Sergej Kozlík s Miroslavom Maxonom, či Milan Drobný s Jánom Dankom.
