Stredná Európa je po necelom roku po sebe nasledujúcich volieb rozdelená. Slovensko po sobote vykročilo iným smerom, než jemu najbližší susedia Česko a Maďarsko a nasledovalo príklad štvrtej z visegrádskych krajín Poľska. V Prahe aj Budapešti sa voliči, aj keď nie práve presvedčivou väčšinou, odklonili od populizmu a extrémizmu a v oboch krajinách paradoxne vyhrali strany, ktoré sľubovali menej oproti tým, ktoré nasľubovali viac.
Na Slovensku a vo Varšave je to naopak. Zvíťazil populizmus ochotný spojiť sa pre uchopenie moci aj s čertom, v našom aj poľskom prípade s extrémistickou nacionalistickou stranou. V prípade Smeru navyše treba konštatovať, že je to populizmus iného rangu a výrazne čistokrvnejší, než čo predviedli susední politici, ktorí majú k Ficovi najbližšie, Viktor Orbán a Jiří Paroubek.
Českí sociálni demokrati sú stará a stále do veľkej miery úctyhodná strana, aj keď väčšina jej posledných lídrov Zeman, Gross a čiastočne aj Paroubek urobili veľa pre jej premenu na voľný zväzok rôznych ekonomických a korupčných záujmových skupín. Stále však v nej sú aj presvedčení sociálni demokrati odmietajúci napríklad zbližovanie s komunistami.
