h je zjavné, že vnímajú HZDS a jeho predsedu ako prekážky vstupu Slovenska do NATO. Sergej Kozlík môže vyhlasovať, že informácie švajčiarskeho týždenníka Cash, podľa ktorých mal V. Mečiar počas svojej vlády dostať úplatok od zahraničnej spoločnosti, sú len primitívnou spravodajskou hrou, obrana politika, ktorý požíva najväčšiu dôveru, by sa však mala uberať inými cestami, súdne nevynímajúc.
Všetky posledné kroky HZDS a jeho predsedu však ustavične potvrdzujú, že tvrdenia, podľa ktorých sa hnutie nezmenilo, sú oprávnené - rovnako ako nedôvera voči Slovensku v prípade ich volebného úspechu. Ak však predseda HZDS aj naďalej brutálne zavádza a jeho interpretácia počutého sa diametrálne odlišuje od povedaného, a ak podpredseda HZDS S. Kozlík je presvedčený, že „NATO už prijalo pozitívne rozhodnutie týkajúce sa prijatia Slovenska“, hnutiu niet rady - a integračne naladeným občanom možno ani pomoci. Je jasné, že základná dilema HZDS - s Mečiarom nemáme potenciál na zostavenie vlády a prijatie zahraničnými kruhmi, bez neho zasa nemáme percentá - sa už v tomto čase vyriešiť nedá. Keď tzv. vnútorná opozícia v HZDS nevyužila „odchod“ Starého z politiky na posilnenie svojich vlastných pozícií, dnes to už nemôže v dovolebných mesiacoch a v situácii predsedovho práva veta pri zostavovaní volebnej kandidátky dosiahnuť. Avizovanie tretiny žien a tretiny mladých na kandidátke HZDS naznačuje, že pozície „vnútornej opozície“ budú mizerné a spájať nejaké nádeje s rozčesnutím poslaneckého klubu HZDS po voľbách môže byť pre všetkých zainteresovaných len klamnou ilúziou. Či však toto poznanie bude stačiť na akceptovanie tzv. štandardných strán dostatočnou sumou voličov, je veľmi otázne.
