 FOTO |
Robert Fico v uplynulých rokoch často opakoval, že mladí ľudia museli zo Slovenska odchádzať za prácou do zahraničia, lebo život v rodnej krajine sa pre nich stal neznesiteľným. Svojím správaním po voľbách akoby chcel docieliť, aby príslušníci mojej generácie neodišli jednotlivo a postupne, ale húfne a naraz. Jeho apokalyptickej rétorike z posledných mesiacov sa nevyrovnajú ani katastrofické science fiction filmy, a tak som sa nedávno dozvedel, že reformy boli vlastne "experimenty na ľuďoch", z krajiny sa stala "laboratórna myš" a celú verejnosť manipulujú "propagandisti z USA".
Okradnutá budúcnosť
Nemienim zdieľať depresívne pocity, ktoré sa po oznámení zloženia vládnej koalície rýchlo rozšírili v mojom okolí. Takú radosť Ficovi neurobím, lebo mi celkom stačí, keď vidím, ako sa smeje do tváre všetkým ostatným, predovšetkým vlastným voličom. Isto, je na zaplakanie, že na reformy školstva a kultúry, ktoré sa doposiaľ neuskutočnili, alebo na dokončenie reformy súdnictva, môžeme momentálne zabudnúť, a namiesto toho budeme pod heslom sociálno-národného štátu okrádať vlastnú budúcnosť.
Pozitívne je však minimálne to, že sa konečne verejne preukázal fakt, niektorým známy už dávno: Smer nie je a nikdy nebol ozajstnou ľavicovou stranou. Nieže by mi šlo o škatuľkovanie, ale táto partaj má od svojho vzniku oveľa bližšie k populistickému ľudáctvu, než k sociálnej demokracii, ktorej ukradla časť svojho názvu. Ako je u nás zvykom, ani toto zoskupenie nevzniklo zdola, z iniciatívy samotných občanov, založili ju veľkopodnikatelia ako Václavík, Hanzel, Flašík a Kaliňák. Smer sa stal ľavicovým výhradne z marketingových dôvodov a vonkoncom nezastupuje záujmy nižšej a strednej vrstvy, nehovoriac o hodnotách liberalizmu či občianskej spoločnosti.
Stačí si spomenúť na Ficovo presadzovanie trestu smrti, na čom sa u nás odjakživa zhodol len s Jánom Slotom. Alebo na postoj Fica k Rómom, ktorí sa v jeho volebnom programe spomínajú iba v negatívnych súvislostiach a na jeho latentný rasizmus. V marci 2001 právne zastupoval rodinu Branislava Slamku, ktorého za kontroverzných okolností zabil Róm Mário Bango a spolitizoval súdny proces. Mlčal pri hlasovaní o prijatí antidiskriminačného zákona. Nepodporuje práva žien ani sexuálnych menšín. Hlasoval proti novele zákona, ktorá umožňovala aj začlenenie Slovenska do Európskej únie. O prejavy neznášanlivosti k maďarskej menšine sa v jeho strane stará vulgárny nacionalista Čaplovič s tichým súhlasom vedenia. Ekologické problémy sú Ficovi úplne cudzie, so Slotom a Mečiarom ho spája nadšenie pre jadrové elektrárne.
Strhnutá maska
Len skutočný fantasta si mohol myslieť, že človek s takouto minulosťou, so sklonom k autoritárstvu a k bezodnej demagógii túži vytvoriť štandardnú modernú ľavicovú stranu. Robert Fico sa prezentoval ako sociálny demokrat iba vtedy, keď sa mu to hodilo, médiá mu to zhltli a teraz, keď už masku nepotrebuje, jednoducho ju strhol a vybral sa za svojimi prirodzenými partnermi. Jeho aktuálny politický hybrid by sa mohol nazvať Hnutie za slovenský národný Smer.
Prečo na mňa napriek perspektíve takýchto lídrov nepadá úplná skepsa? Pretože si prosto neviem predstaviť, že by nová bizarná trojka dokázala vydržať pohromade celé štyri roky. V minulých voľbách Fica potopil pseudokreatívec Flašík, niekdajší šéf superskorumpovanej reklamnej agentúry Donar, ktorý svojou kampaňou premenil kokakolového kandidáta na vodu. Tentoraz si Robert Fico pod sebou konár podpílil sám. Desím sa síce plánovaného "upevňovania vzťahov s Moskvou", ale ilúzia o "novom, morálnejšom a spravodlivejšom type vládnutia" sa, odhadujem, rozplynie, len čo prvý uvidí novú privatizačnú zmluvu, druhý zatúži čo-to skartovať v archívoch ŠtB a tretí dostane ďalší hejslovácky rauš v drahej krčme.
Rýchle rozhodnutie
Určite je vo mne už veľa z cynika, ale akosi sa mi nechce veriť, že Mečiar ešte niekedy vráti Elektru, Lexa pôjde do väzenia, Cuper prestane prednášať na právnickej fakulte a raz sa objasní, kto si rozdelil tých notoricky známych 97 miliárd, ktoré zmizli vo veľkej privatizácii v rokoch 1994 až 1998. O to sa už snažili - alebo to aspoň predstierali - iní, a ako to dopadlo? Len pripomeniem dávnejší výrok Vladimíra Palka z KDH: "Mne sa nezdá, že by existovali nejaké informácie, ktoré by mohli viesť až k vzneseniu konkrétneho obvinenia vyšetrovateľov voči Vladimírovi Mečiarovi z nejakých veľmi závažných trestných činov."
Zostáva len dúfať, že traja muži pri moci sa chvíľu zahrajú na bohov, pocítia "obrovské zadosťučinenie", pokazia toho čo najmenej a na smrť sa pohádajú čo najskôr. Veď aká stratégia vládnutia môže vzniknúť prienikom troch pseudoprogramov? Každému, kto považuje dvadsaťkorunové poplatky u lekára za "krajne pravicové riešenie a zbojstvo", odporúčam opýtať sa pri najbližších nákupných výletoch vo Viedni, v Berlíne alebo v Ríme (tradičné bašty socialistov), koľko stojí liečba chrípky tam.
Ťažko si vôbec predstaviť, že rokovania zákonodarného zboru alebo niektorý rezort vedú ľudia ako Anna Belousová, pre svojho straníckeho šéfa ešte nedávno "parazit". Oproti jej politickej insitnosti je Šípková Ruženka ťažká realistka: "Štrngali sme kľúčmi na námestí a teraz by sme si ich niekedy radšej otrepali o hlavu... Dôchodková reforma - množstvo reklám, upútavok, inzercie. O peniaze občana začala bojovať obrovská finančná mašinéria. A Slovák sa nestačí čudovať... Ešte sme zvrchovanosť ani nenadobudli, nezdokonalili, neužili a už sme ju niekomu de facto podstúpili začlenením do EÚ."
Obom prizvaným koaličným stranám trvalo rozhodnutie o vstupe do vlády s doterajším úhlavným nepriateľom asi 30 sekúnd. Ponáhľali sa tak, že si úplne zabudli klásť podmienky. Ich programy sa dokázali adaptovať bleskovo, pretože záväzky v nich nie sú, len priehrštie sľubov zo sféry bujnej obrazotvornosti a blúznenie o hospodárskom raji pod Tatrami, plné gramatických chýb v ich milovanom jazyku. Byt zdarma pre každú mladú rodinu, zakladanie ďalších skvelých univerzít, zavádzanie rýchlovlakov, dvojnásobné zvýšenie platov - a že vraj sa u nás nedarí autorom žánru fantasy! "Pre mňa je dôležité, či je niekto národný, a nie či je ľavý alebo pravý. Buď sa strkám niekomu, alebo to robím pre dobro štátu a národu," hovorí Slota.
Začiatok frašky
Ešte pred pár mesiacmi by som sa smial, keby mi niekto povedal, že ministrom spravodlivosti sa môže čoskoro stať Štefan Harabin, človek, ktorý vo svojich funkciách viac ráz popieral samotné princípy právneho štátu. Už o pár hodín to môže byť skutočnosť. Táto fraška ani nemohla mať absurdnejší začiatok, ako odchod KDH z vlády pre vatikánsku zmluvu, ktorú vymyslel a uzavrel - Mečiar.
Dúfam, že sa nová koalícia rozpadne skôr, než rozpúta boj o ovládnutie verejnoprávnych médií, zrealizuje veľké štátne zásahy do ekonomiky, zvýši hospodársky dlh, odoženie potenciálnych investorov, zmení zahranično-politickú orientáciu krajiny, verejnú diskusiu nahradí štadiónovým hulákaním a spustí hon na údajných vnútorných nepriateľov. Dvaja z troch koaličných partnerov s tým všetkým majú bohaté skúsenosti.
Stále myslím na to, ako mi mnohí priatelia a známi pred voľbami hovorili, že sa k volebným urnám nechystajú, lebo všetko je už osem rokov jasné, vlastne o nič nejde, jeden hlas hore-dolu, navyše konečne prišlo leto, dá sa ísť kúpať a aj tak niet koho voliť. Tak trochu som im ten pocit istoty závidel, ale nedalo mi to. Vždy znova som si pripomínal, kam nás chce vlastne doviesť Smer. Ústami svojho predsedu: "Do roku 1989 bola spoločnosť sociálne spravodlivejšia. O tom sa budem s každým hádať od večera do rána a nikto mi túto pravdu nezoberie." Názor mu nik brať nemieni, ale moc azda áno - v čím skorších predčasných voľbách, tým lepšie.
Michal Hvorecký (1976) je spisovateľ. Žije v Bratislave. Vyšli mu knihy poviedok Silný pocit čistoty, Lovci & zberači a romány Posledný hit a Plyš.
