 FOTO - ČTK |
Teórie o dutej Zemi sú dve. Podľa prvej žijeme na povrchu zemskej kôry, ale vnútri v nej existuje iný svet, ktorý nepoznáme, tam sa nachádza aj záhadné kráľovstvo Agartha, sídlo Kráľa sveta (ako sa dočítame napríklad vo fantáziách Reného Guénona). Podľa druhej teórie sa síce domnievame, že žijeme na vonkajšej strane zemskej kôry, ale v skutočnosti žijeme v jej vnútri (čiže myslíme si, že žijeme na vypuklom povrchu, ale v skutočnosti je preliačený dnu). Jednu z prvých teórií o dutej Zemi vypracoval už roku 1692 Edmund Halley (áno, práve ten s tou kométou), a podľa nej sa Zem skladá zo štyroch vrstiev, z ktorých každá je vo vnútri tej väčšej, systém matriošky, a že vnútrajšok planéty je obývaný a osvetľuje ho akýsi druh ľahkej atmosféry.
Neskôr slávny matematik Euler nahradil teóriu viacerých vrstiev teóriou jedinej dutej vrstvy, ktorá obsahuje Slnko, čo hreje a osvetľuje vyspelú civilizáciu.
Podobnú teóriu začiatkom 19. storočia opäť oživil kapitán Cleves Symmes z Ohia, ktorý napísal mnohým vedeckým spoločnostiam list takéhoto znenia: "Celému svetu: vyhlasujem, že Zem je dutá a znútra obývateľná, že obsahuje istý počet pevných koncentrických vrstiev, čiže jednu umiestnenú v druhej, v ktorých je na póloch otvor veľký asi dvanásť až sedemnásť stupňov." V Academy of Naural Sciences vo Filadelfii dodnes majú drevený model jeho vesmíru. Podľa Symmesa boli na Severnom i na Južnom póle dva otvory vedúce dovnútra planéty a nato, aby ich objavil, sa pokúsil získať prostriedky, z ktorých by financoval polárnu výpravu. Nápadu sa chopil vydavateľ novín Jeremiah Reynolds, ktorý sa usiloval o to, aby bola financovaná americkou vládou, a sám do nej vložil 300 000 dolárov.
Koncom storočia sa k teórii vrátil istý Cyrus Reed Teed, ktorý upresnil, že to, čo my pokladáme za oblohu, je v skutočnosti masa plynu, čo vypĺňa celú guľu zvnútra a obsahuje aj zóny jasného svetla (Slnko a Mesiac teda nie sú nebeské telesá, ale iba zrakové vnemy). Teedovu teóriu mohli matematici v 19. storočí len ťažko vyvrátiť, lebo vypuklý povrch Zeme bolo možné premietnuť na dutý povrch bez toho, aby sa objavili veľké rozdiely.
Lúče N
Podľa niektorých historických prameňov túto teóriu vzali vážne aj vysokí nacistickí pohlavári, vyznávači okultných vied, a v niektorých oblastiach nemeckého námorníctva sa uvažovalo nad tým, že dutá Zem umožní presnejšie určiť pozície anglických lodí, lebo ak by sa použili infračervené lúče, zakrivenie Zeme by toto pozorovanie neutajilo. Hitler údajne poslal výpravu na ostrov Rujana, a tu istý Dr. Heinz Fischer namieril teleskopickú kameru k oblohe, aby zistil polohu britskej flotily, ktorá plávala z vnútornej strany povrchu Zeme.
Príbeh kapitána Symmesa si môžete vychutnať v knihe Banvard's Folly (Banvardovo bláznovstvo) od Paula Collinsa. Autor, sympatický knihomoľ, zrekonštruoval sériu príbehov bláznov, utopistov i géniov, vedcov, ktorí stavili celý svoj život na falošnú hypotézu, ktorí skončili zabudnutí na smetisku dejín, no vo svojej dobe dosiahli veľký úspech. Za všetkých len zopár: profesor Blondot, ktorý objavil lúče N, pochopiteľne, neexistujúce, no ktorými vyvolal búrku v celom vedeckom svete svojej doby, John Banvard, "najlepší príklad toho, ako sa sláva a úspech môžu rozplynúť ako dym", ktorý bol v polovici 19. storočia najslávnejším a najbohatším maliarom na svete, autor neuveriteľných krajinkárskych diorám, po ktorom nezostalo ani jediné dielo, William Ireland, ktorého pokladal za "hlupáka" aj jeho vlastný otec, no napriek tomu v 18. storočí oklamal celé Anglicko tým, že "objavil" rukopisné texty, dokumenty i celé diela Shakespeara, až po Sudreho, objaviteľa a šíriteľa univerzálneho jazyka solresol, dostupného aj slepcom, zloženého výlučne z nôt - Sudre sa doteraz spomína vo všetkých dejinách umelých jazykov.
Moja fixná idea
V tomto stĺpčeku som sa už viac ráz zaoberal všakovakými "literárnymi bláznovstvami", ale tu nejde len o moju fixnú ideu. Uvažovanie o šialených teóriách, ktoré boli dlhší čas brané vážne, nás učí nedôverovať mnohým ideám, čo sa dnes tešia úplnej legitimite v médiách, a niektoré dokonca aj v istých vedeckých kruhoch. Na druhej strane však, ak pôjdete na internet a zadáte heslo hollow earth, čiže dutá Zem, zistíte, že existuje ešte množstvo prívržencov oboch verzií, tej, podľa ktorej my žijeme vo vnútri Zeme, i tej, podľa ktorej sa v jej strede nachádza kráľovstvo Agartha.
S Collinsovou knihou možno stráviť niekoľko príjemných hodín a naučiť sa nedôverovať bláznom.
L'Espresso, 29. 6. 2006
Umberto Eco (1932) je estetik, historik umenia, semiotik, románopisec. Okrem Mena ruže, Foucaultovho kyvadla, Ostrova včerajšieho dňa, Baudolina, Tajomného plameňa kráľovnej Loany mu v slovenčine vyšli eseje Babylonský rozhovor a Päť úvah o morálke.
