FOTO
"Ach, ako milujem čítať svoje meno na obálkach listov," píše si do svojho denníka historik Antoine Roquentin v Sartrovom románe Nevoľnosť. Vo veku elektronickej pošty a internetového četovania by sa zrejme zďaleka tak netešil. Tradičný list v schránke, žiaľ, väčšinou znamená len nový šek za nájomné, oznámenie o ďalšom zvýšení cien energií alebo upozornenie na oneskorenú splátku hypotéky.
Vítanú výnimku tvoria, aspoň pre mňa, špecifické a pravidelné balíčky, v ktorých sú katalógy. A teraz nemyslím kadejaké ohyzdné dvojstranové zdrapy, ktoré ponúkajú autobusové zájazdy s prednáškou poisťováka či výpredaje kozmetickej šmeliny a umelohmotného záhradkárskeho haraburdia. Mám na mysli skutočné, poriadne hrubé a pestrofarebné zásielkové katalógy. Našli si ma hneď, len čo som sa presťahoval, hoci som ešte odosielateľom ani nestihol oznámiť zmenu poštovej adresy.
