FOTO - REUTERS
Odkedy sa snažíme aspoň trošku pochopiť - či už sme ním omámení, alebo znechutení - ono periodické a celoplanetárne opojenie futbalom, neslýchaný a dosť neuveriteľný ošiaľ, ktorého predmetom je hŕstka hráčov, čo sa stávajú tajomstvom - máme čo robiť! Ešte dobre, že nás vzrušujú hráči: aspoň to nie sú virtuálne bytosti, ako sa dnes stáva zvykom. Ani ideálne - počas zápasu sa vo vzduchu nakopí agresivity dosť, sublimovanej aj explicitnej.
Futbalové mužstvo je ako svorka. To je jedna z vecí, ktoré sa odohrávajú v jej vnútri, vzťahy medzi jednotlivcom a skupinou. Nemali by sme si znovu prečítať Knihu džunglí? Objavovať v tom či onom hráčovi kus Mauglího, aj keď niektorí občas pripomínajú odrastených Malých princov? Pripomeňme si všetko, čo sa povedalo a napísalo počas týchto majstrovstiev sveta. Úbohé, neduživé porovnávanie. Vezmime si Zinedina Zidana. Je to Mauglí? Zostarnutý Malý princ?
