Miroslav Marcelli. FOTO - JÁN KROŠLÁK
V pondelok veľvyslanec Francúzskej republiky vo svojej rezidencii v Bratislave odovzdal prestížne vyznamenanie rytiera Národného rádu Čestnej légie univerzitnému profesorovi Miroslavovi Marcellimu. Vo svojej reči uviedol celý rad dôvodov, prečo bolo toto vyznamenanie udelené práve jemu. Nenáleží mi, a to ani voľne, opakovať, čo bolo povedané ústami pána veľvyslanca, a preto sa pokúsim sformulovať svoje dôvody, prečo by som aj ja udelil tento titul svojmu priateľovi a dlhoročnému spolupracovníkovi, teda keby som mohol.
Foucaultove Slová
Miroslav Marcelli bol mojím profesorom od tretieho ročníka štúdia filozofie. Toto oneskorené, avšak zďaleka nie neskoré stretnutie malo svoju konkrétnu príčinu, a tou bol študijný pobyt môjho učiteľa v jeho milovanom Francúzsku. Po jeho návrate sme ho taká malá skupinka študentov poprosili, či by nám niečo v rámci dobrovoľného filozofického krúžku neodprednášal o francúzskom štrukturalizme. Urobil to s radosťou, a z jednej prednášky sa stali pravidelné stretnutia. V tej dobe sa Marcelli chystal spolu so svojou manželkou Máriou preložiť kľúčové Foucaultove dielo Slová a veci, ktoré vyšlo po prvý raz v roku 1987.
