Pred trinástimi rokmi šéf VPN vyzval nové vedenie KSS, aby stranu rozpustili a založili moderný ľavicový subjekt. Vedenie, v ktorom boli Weiss i Ftáčnik, výzvu Fedora Gála odmietlo. Nielen preto, že keby sa o to naozaj pokúsili, tak ich vystriedajú iní, ale aj z toho dôvodu, že mali svoj plán - previesť masovú stranu do nových čias a zmodernizovať ju. Weiss a Ftáčnik síce KSS previedli do nových čias ako SDĽ, lenže transformáciu tohto subjektu sa im dokonať nepodarilo. Čo nie je len chyba strany, ale aj zodpovednosť šéfov SDĽ.
Strana pod ich vedením bola na vzostupe až do roku 1994. Keď uverili Kanisovi, že predčasné voľby pozíciu SDĽ posilnia, dopustili sa historickej chyby. Ďalšiu urobil o rok neskôr predseda Weiss. Po volebnom neúspechu nepomohol k najvyššiemu postu kolegovi Ftáčnikovi, hoci práve ten bol ako krajský líder úspešný - SDĽ získala v Bratislave takmer o 5 percent viac ako na Slovensku. V roku 1996 musel Peter Weiss svoju stoličku aj tak uvoľniť, ale už si na ňu nesadol Ftáčnik, ale Migaš. Štruktúry, ktoré nového šéfa podporovali, boli také silné, že udržali Migaša na poste ešte aj v júli roku 2000, keď bolo evidentné jeho spojenie s klientelistickými kruhmi. Nemalá časť delegátov košického zjazdu chcela na tento vývoj reagovať veľmi rozhodne, ale Weiss a Ftáčnik dali prednosť dohode v rámci strany. Ako o rok neskôr ukázal trnavský zjazd, bola to ďalšia chyba. Strana sa totiž zmenila tak, že v súťaži o predsednícky post hravo zvíťazil Koncoš a porazená menšina na odchod ani nepomyslela. Ak v roku 2000 mohli Weiss a Ftáčnik ešte SDĽ rozdeliť, v roku 2002 z nej mohli už iba odísť.
