Pokusov o zavedenie čistých rúk a zníženie korupcie na Slovensku v jeho krátkej histórii nebolo málo - len zákony o konflikte záujmov ústavných činiteľov a štátnych úradníkov boli prijaté dva, z toho jeden ústavný v roku 1995. Posledné vlády mávajú v programe čisté ruky priam ako nevyhnutnú podmienku - iba k výsledkom sa akosi nevieme dopracovať a podozrení z klientelistického konania na najvyšších poschodiach politiky neubúda. Za všetky spomeňme odchod J. Duckého z postu ministra do vedenia SPP po kauze s predajom obilia a dodnes neusporiadané následky jeho „zmenkovania“ či nečinnosť najvyšších politických a bankových úradníkov v kauze s Devín bankou - v oboch prípadoch ide o straty miliardové. Zoznam káuz za posledné dve vlády by bol nemalý - na zoznam postihnutých stačí pár písmeniek.
V Národnej rade SR je momentálne návrh ďalšieho ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, ktorého cieľom je účinnejšie bojovať s korupciou verejných činiteľov - očakávaným vedľajším následkom by mala byť aj vyššia ekonomická prosperita krajiny a životná úroveň občanov. Ako výkričník svieti v dôvodovej správe konštatovanie, že ústavný zákon z roku 1995 nesplnil v praxi očakávania - veď za niekoľko rokov jeho existencie nebolo vydané ani jedno uznesenie NR SR o rozpore záujmov štátnych funkcionárov, nebolo začaté ani konanie o rozpore záujmov. Očakávať, že nový zákon - ak bude vôbec prijatý, lebo ani to nie je isté, keďže ani dôvodov, aby poslanci na seba a svojich blízkych uplietli silnejší bič, nie je veľa - bude konečne účinnejším prostriedkom na odstraňovanie korupcie, sa vari tiež nedá, veď ani výraznejšia obmena v politickej „verchuške“ po budúcich voľbách nie je veľmi pravdepodobná. Ale bez nastolených striktnejších pravidiel nejestvuje ani šanca na zmenu skorumpovanej krajiny. Prijatie ústavného zákona si však žiada aspoň také porozumenie v poslaneckých laviciach ako napríklad pri schvaľovaní postov asistentov…
