ILUSTRAČNÉ FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
ebný výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa uskutočnil od 4. do 11. 7. 2006; zber údajov zabezpečila agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1002 obyvateľov vo veku od 18 rokov. Pracovali sme však aj s ďalšími dostupnými zdrojmi - s výskumom OMV SRo, ktorý sa realizoval deň pred voľbami na rozsiah—lej výberovej vzorke vyše 8000 respondentov pre STV, SRo a TA3 a s výskumom pri východe z volebných miestností (exit-poll), ktorý pre televíziu Markíza robila agentúra MVK (vzorka zahŕňala vyše 15–tisíc voličov).
Volebná účasť a neúčasť
Charakteristickým znakom nedáv—nych volieb bola doteraz najnižšia účasť na parlamentných voľbách (54,7 percenta, v roku 2002 - 70,1 percenta). V 90. rokoch malo Slovensko v rámci stredoeurópskeho regiónu komparatívne vyššiu volebnú účasť. V ostatnej sérii vise—grádskych volieb sa však umiestnilo až za Maďarskom a Českom. S Poľskom nás dnes spájajú nielen populistické strany vo vláde, ale aj slabší záujem občanov o voľby. Pre poľských voličov je už dlhodobejšie typický model nízkej volebnej účasti v kombinácii s vysokou mierou „prelietavosti“ voličov. Na Slovensku spoločným menovateľom neúčasti 45 percent oprávnených voličov bola najmä frustrácia, rezignácia a sebaospravedlňujúce „znechutenie politikou“.