| FOTO - REUTERS |
Čo s Mexikom? Mali by sme o ňom premýšľať zvnútra, teda zospoduVlastne ani nepotrebujem dávať spiatočku, iba z nostalgie. Je to jasné aj chlapcovi, ktorý stráži na parkovisku v parku Chapultepec, odkedy ma prvýkrát videl sedieť za volantom. Preto pred mojou nešikovnosťou máva rukami a ak hrozí nebezpečenstvo, jeho ústa vyšlú sériu krátkych hvizdov. Keď som sa s ním zoznámila, hádala som mu nanajvýš dvadsať. Pred pár dňami som sa ho pýtala, koľko má rokov: dvadsaťštyri. Je bledý a tenký ako palička. Oblečený ako chalan: košeľa navoľno, nohavice, ktoré nie sú obnosenejšie než nohavice môjho syna, len dávnejšie prané. Má takmer nové tenisky, ktoré mu niekto dal. Nič z toho nezakryje chudobu, ktorá je zrejme jeho osudom. Ale dá sa také niečo vedieť?
