Lepší spôsob starej vlády

Minister hospodárstva v prítomnosti Roberta Fica informoval o príprave investičnej zmluvy so spoločnosťou Sony Europe. Na otázku, či sa zmluva zverejní, Ľubomír Jahnátek poznamenal, že „to bude vecou dohody“, a keďže ide aj o „určitý obchodný vzťah, niektoré veci možno nebudú celkom zverejnené“. Odpoveď ministra nasvedčuje, že chce postupovať inak ako predchádzajúca vláda. Dzurindov kabinet sa na základe právnej analýzy ministra Lipšica pred dvoma rokmi uzniesol, že to, čo sa z investičnej zmluvy zverejní, nie je vecou dohody s investorom, ale zákona. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám smie vláda nezverejniť len údaje, ktoré sú štátnym alebo obchodným tajomstvom. Všetko ostatné zverejniť musí. Keby to Ficova vláda robila inak, konala by v rozpore so zákonom. Garnitúra, ktorá tak dlho a dobre kritizovala predchodkyňu, že nezverejnila staré zmluvy s investormi, by v tom mala mať jasno. Zdá sa, že oveľa ľahšie sa kritizuje netransparentnosť z opozície, ako dodržiava transparentnosť vo vláde. Ficov kabinet doteraz zasadal len jedenásťkrát, ale na programe mal viac než šesťdesiat takých bodov, ktoré komuniké zo schôdze uviedlo vetou: „Do programu boli dodatočne doplnené.“ Inými slovami, v utorok večer na internetovej stránke vlády ešte neboli, ale v stredu ráno už o nich ministri rokovali. Okrem množstva personálnych návrhov išlo aj o politicky najcitlivejšie témy. O ceny energie, energetickú bezpečnosť, privatizáciu letísk či o viazanie kapitol štátneho rozpočtu. Odborná a ani širšia verejnosť sa tak nemali šancu dozvedieť, že o nich chce vláda rokovať a ako mieni rozhodnúť. Na rozdiel od Dzurindovej zostavy, ktorá zverejňovala kompletný program schôdze i s podkladovými materiálmi pár dní vopred, dnešná vláda ho zverejňuje až po rokovaní. Pritajenie citlivých bodov schôdzí určite nezvyšuje transparentnosť a ani otvorenosť vládnutia. Spôsob, „ako to robila predchádzajúca vláda“, bol lepší.