Istanbul. FOTO - REUTERS
Prvé zistenie: inkriminované výroky, tie slávne výroky, ktoré mali uraziť dve miliardy moslimov, tvoria v dlhej teologickej úvahe o vzťahoch vedy a viery, univerzalite, transcendencii, kantizme sotva pár riadkov. Druhé zistenie: nie je to tak, ako sa nás od začiatku tejto aféry snažia presvedčiť profesionálni dezinformátori, sporný text nebol úvahou o islame, ale o náboženstve vo všeobecnosti a kresťanstve zvlášť, o pokušení obrátiť sa chrbtom ku gréckemu dedičstvu a tým zrušiť tisícročný pakt s rozumom.
Napokon, tretie zistenie: keď v rámci tejto celkovej úvahy použije príklad islamu, keď sa dostane k tomuto osobitnému prípadu zrieknutia sa racionality v islame, ktorým je fenomén nútenej konverzie, pápež cituje - bez čohokoľvek, čo by mu dovolilo povedať, či si tento citát berie za svoj, alebo nie - výrok byzantského cisára v diskusii s perzským vzdelancom štrnásteho storočia o fenoméne nútenej konverzie, tohto pokušenia fanatizmu k prílišnej, príliš čistej, príliš dokonalej transcendencii Boha.
