FOTO - ČTK
A nie je spisovateľ, nech už rozpráva čokoľvek, vlastne prezlečený majster dozorca? Nesiaha po slovách pod zámienkou, že ich chce vyslobodiť z temnice s jediným zámerom - zoradiť ich do riadneho vetného sledu, do väznice textu, z ktorej už nebudú mať úniku? A nepredstúpi potom spokojný pred tvár sveta, nevolá "toto je moje dielo?", neusmieva sa, keď ho zahrnú chválou? A nejde potom domov, nepostaví sa pred zrkadlo a nerozmýšľa o sebe ako o pánovi jazyka, ako o niekom, kto stavia slová do radu a do pozoru, kto rozhoduje, ktoré slovo bude žiť a ktoré nie, kto volá slová na raport a neposlušnému z nich hrozí likvidáciou? A potom ich vymaže, keď sa mu zachce, bez ohľadu na to, ako modlikajú, bez ohľadu na to, ako dúfajú?
