Stav – homo postcomunisticus

Aby sme sa pri chápaní pojmu homo postcomunisticus dobre rozumeli, pokúsim sa opísať jeden skutočný príbeh: Po dlhoročnom odpykávaní trestu šesťdesiatročného väzňa prepustili na slobodu. Konečne nastala jeho „nežná revolúcia“. Počas pracovnej prevýchovy v uránových baniach sa ho zriekla manželka i dospievajúce deti. Pod tlakom väzenských útrap postupne rezignoval na všetky svoje záujmy, túžby a ideály. Z dôstojnosti ľudskej osobnosti mu okrem pasívnej citovej a morálnej rezistencie nezostalo takmer nič. Slabo blikajúci plameň viery mu oživoval spoluväzeň - kňaz. Učil ho aj latinčinu. Oddanosť do Božích rúk, kňazovo alterego a apatia voči krutej väzenskej realite mu na prežitie stačili.