Dva plus dva nemôže byť päť ani zo vzdoru

Kedysi som si myslel, že katastrofy posilňujú ľudský zmysel pre spoločenstvo. Bezprostredne po veľkom požiari v Istanbule, ktorý som prežil ako dieťa, aj po zemetrasení, ktoré bolo pred pár rokmi, mojím prvým inštinktom bolo zdieľať svoje pocity s inými, rozprávať sa o katastrofe. Lenže 11. septembra 2001 som sedel pred televízorom v malej Instanbulskej kaviarni pri pobreží. Chodili po ňom povozníci, pacienti s tuberkulózou, a keď som sa dozvedel, že sa veže dvojičiek zrútili, cítil som sa zúfalo sám.