FOTO
Istanbul svojho detstva som zažil ako čiernobielu fotografiu, olovené, sivé, polotemné miesto, a tak mi zostal v pamäti podnes.
Čiernobiela atmosféra je neoddeliteľná od melancholického charakteru mesta a Istanbulčania, keďže v nej vidia svoj osud, si ju tvoria stále odznova. Najlepšie sa jej dá porozumieť, keď sem dorazíte lietadlom v niektorý zimný deň z nejakej európskej metropoly a hneď sa vrhnete do ľudského hemženia v centre mesta, na Moste Galata a dívate sa, v akých bezfarebných, vyšedivených, myšacích šatách tu ľudia chodia.
Pri pohľade na Istanbulčanov, ktorí na rozdiel od ich bohatých hrdých praotcov snáď ani raz nemajú na sebe poriadnu červenú, oranžovú či zelenú, sa cudzincom môže zdať, že táto nenápadnosť súvisí s nejakou špeciálnou morálnou koncepciou.
