| FOTO - REUTERS |
Cestovať Poľskom na Dušičky je ako rozprávka. Do tmy horia svetlá. Na kopčekoch za mestom ožívajú zlaté, červené a zelené plamienky cintorínov a vznášajú sa ako lietajúce koberce na pozadí noci. Nad veľkými cintorínmi sa týči svetlý opar, vo vzduchu visia obláčiky parafínového dymu. Mestá sú plné sviečkovej vône. Je to zvláštny, anachronický sviatok. Vôbec sa nehodí do našich čias. Odvádza pozornosť od pragmatickej všednosti. Strácame čas, lebo v státisícoch križujeme krajinu, aby sme navštívili pochované pozostatky tých, čo kedysi boli u nás. Pradávny, divý sviatok.
