Muž, ktorý podpisoval rozsudky smrti ako na bežiacom páse, na rozdiel od svojich obetí dostal šancu na riadny súdny proces, obhajcov, odvolanie aj na urážanie sudcov a politické vyhlásenia. A celé to trvalo viac ako rok. To je argument pre tých, čo spochybňujú spravodlivosť procesu, kompetentnosť sudcov či naznačujú, že na Saddáma sa aplikuje spravodlivosť víťazov. Pri všetkej nedokonalosti irackého právneho systému, ktorý zdeformoval práve Husajn, politických tlakoch, propagande a zneužívaní procesu priaznivcami aj odporcami bývalého prezidenta, je to prvýkrát, čo v tomto kúte sveta súdil svojho diktátora „ľud“. A to za najťažšie zločiny. Husajna nesúdil medzinárodný súd, aj keď sudcovia dostávali rady aj zo zahraničia. Nebolo to niekde na „neutrálnej“ pôde, bolo to v krajine, ktorá desaťročia trpela jeho paranojou a sklonmi ku krutosti. A, pochopiteľne, dalo sa očakávať, že nepôjde o brilantnú ukážku práce súdnictva.