Ad: Umenie, politika a Šimečka (27. 10.)

sidentskí spisovatelia boli vlastne grafomani bez talentu (okrem Šimečku). Stačilo by pozrieť si zoznam autorov samizdatových publikácií Vaculíkovej edície Petlice a stovky rozširovaných fejtónov v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Ako príklad uvediem len niektoré mená: Klíma, Hrúz, Hrabal, Vaculík, Seifert, Kohout, Ponická, Trefulka, Hanzelka so Zikmundom, Kadlečík, Havel, Špitzer, Procházková, Tatarka, Pastier, Šimečka st., Kusý, Uhde, Jablonický, Gáfrik, Karvaš, Hamada, Rotrekl a ďalší. Autorov nerozlišujem podľa jazyka a národnosti, lebo ten disent bol československý, čo okrem iného znamená, že početne menší slovenskí autori museli kvalitou obstáť a nezahanbiť sa v širšej európskej súťaži, v porovnaní a konfrontácii, a nebola to teda osamelá skupinka samoľúbych deviantov. Od začiatku normalizácie som bol aktívne pri tom ako účastník a svedok a som si istý, že tam nebol ani jediný literárny podvodník bez talentu. Práve naopak, čím väčší talent, tým väčšia mravná, politická a občianska odvaha.