Napriek tomu by som sa rád tomuto ideálu aspoň čo najviac priblížil. Naozaj netrpím idealizovaním si života na dedine alebo starého životného štýlu, presne viem, akí sú ľudia na dedinách nenávistní a aká drina je starať sa čo aj o maličké hospodárstvo či dom, nachystať si drevo na zimu, naťahať vodu zo studne a udržiavať celý dom v čistote. Napriek tomu chcem žiť presne týmto spôsobom.
Na internetovej stránke PHŽ Zaježová je napísané niečo v tom zmysle, že na Zaježovej sa stretávajú ideály s tvrdou realitou a je to čistá pravda. Často počujem niekoho nadšene rozprávať, ako to v minulých časoch bolo stokrát lepšie, ľudia sa neponáhľali, rozprávali sa medzi sebou atď. Hm, stačí si prečítať Henryho Davida Thoreaua, ktorý píše o uponáhľanej, konzumnej a pretechnizovanej spoločnosti v časoch, keď bola železnica ešte len v plienkach. Alebo keď si niekto predstavuje, aké je krásne kosiť lúky či kresať trámy, alebo múrať z kameňa, no hej, to je krása, ale zároveň je to drina a utrpenie prvej kategórie, ale to človek zistí až po pár dňoch či mesiacoch roboty.
Napríklad každému, kto sa rád efektne oháňa sekerou a cíti sa pritom ako geroj, by som dal posekať 20 priestorových metrov dobre sukovitého tvrdého dreva. Dať 1000 úderov je hračka, no dať ich 100 000 si už vyžaduje viac ako len túžbu sa predviesť.
Inak by som dal prednosť zanedbanejšiemu domu, v ktorom sa od starých čias nič nezmenilo, ako domu, kde prebehli rôzne prestavby. Lebo radšej tráviť čas opravovaním starých vecí ako búraním a odstraňovaním rôznych príšerností, ako napr. kachličiek, betónových podláh a stropov, prebúraných okien, nábytku natretého olejovými farbami, vikierov, prístavieb a pod.
