presne v čase, keď sa zdalo, že 150-ročné sicílske bratstvo zlomili medzinárodné zrady a rozsudky.
Falconeho smrť bola významná aj z ďalšieho dôvodu. Odkedy v roku 1984 rozšíril fond protimafiánskych sudcov pod vyšetrovacím sudcom Antoniom Caponnettom, bol Falcone najviditeľnejším členom talianskej „cnostnej menšiny“ - malej, no odvážnej skupinky ľudí v každej spoločnosti, ktorí bojujú za spoločné ideály, akým je rovnosť pred zákonom. Tým, že mafia zabila Falconeho, odťala hlavu svojmu najväčšiemu protivníkovi: svedomiu Talianska.
Aké dôležité sú symboly? Len dva mesiace po Falconeho smrti vyhodili do vzduchu spolu s piatimi osobnými strážcami muža, čo zdvihol jeho žezlo, Paola Borsellina. V nasledujúcich dňoch bolo vidno malého chlapca, čo sa zúčastnil na demonštrácii proti mafii v Palerme, ako nesie malú skladaciu dosku s nápisom: „Chcem byť hodný Falconeho“ vpredu a „Chcem byť hodný Borsellina“ vzadu. No mafia sa ani zďaleka nenechala zastrašiť týmto verejným výkrikom, prešla do ilegality a preskupila sa.
Cnostná menšina je jedinou významnou opozíciou proti organizovanému zločinu v každej spoločnosti. Odlišuje sa od ľahostajnej väčšiny, ktorá sa len prispôsobuje svojmu okoliu, ale z dlhodobého hľadiska potrebuje podporu väčšiny, ak má poraziť mafiu.
Sedemnásteho novembra 1989 prišla väčšina na pomoc cnostnej menšine v Československu, aby jej pomohla zvrhnúť organizovaný zločin komunizmu. Počas nasledujúcich desiatich rokov bola viac či menej nepretržite v úzadí, na povrch sa dostala vo voľbách roku 1998, aby porazila ďalší typ organizovaného zločinu – vlády, ktorá brala štátne inštitúcie a spoločný majetok ako rukojemníkov, čo mali slúžiť jej osobným záujmom.
Odvtedy však táto menšina na Slovensku stratila sebaistotu, ktorú si budovala za desaťročia disentu a odporu. Sklamali ju politici a strany, ktorých dovtedy brala ako spojencov, a pokorilo ju zistenie, že život ide ďalej aj bez nej.
