FOTO
Kedysi pred štyridsiatimi rokmi rečnil Charles de Gaulle v Moskve, že sníva o Európe zjednotenej od Atlantiku až po Ural. Srdečne sme sa pri obrazovkách smiali. Reálnosť generálovej predstavy sa črtala rovnako hodnoverne ako slová obľúbenej odrhovačky "vždyť v roce šedesátém šestém už dávno bude všude mír". A pritom v priebehu jedinej generácie nastal výrazný posun: únia už stihla medzičasom zhltnúť hodnú časť niekdajšieho Sovietskeho zväzu a apetít stratila až pred oponou, ktorá sa rozostrela od Brestu Litovského po Čiernu nad Tisou.
Ak teraz - pre zmenu náš - prezident vyhlasuje, že žiaduci stav nadíde, až keď do európskeho spoločenstva vstúpi Rusko, vzbudzuje veselosť predstava opony od Čukotky po Kurily. Podobný projekt sa v minulosti už takmer podarilo pred užasnutým svetom na pevnine zrealizovať, ibaže centrum zjednotenej Eurázie nebolo v Bruseli, ale na Džingischánovom dvore. Možno aj táto spomienka posiela Turecko od spoločného stola.
