FOTO - TASR/AP
Dnešné Nemecko, to nie je krajina, pred ktorou ma v detstve vystríhaliV poslednom týždni leta som sa sťahoval do Berlína, a keďže papiere a knihy sa mi nezmestili do kufra, vzal som si tam aj auto. V zadŕhavom prúde vracajúcich sa nemeckých dovolenkárov som mal dosť času meditovať o nemeckej povahe bez toho, aby som pritom rovno prepadol nemeckej dôkladnosti. Okolo mňa si disciplinovane a ticho bublali Nemci v nemeckých autách. Aj keď niektorých by ste si v Moskve alebo Istanbule nevšimli, predsa len všetci spolu tvoria farebné spektrum európskej dúhy (viď tiež: bledá tvár, čert s veľkým nosom), ktoré sa bežným jazykom volá jednoducho Nemec, a na jednom jeho konci stojí Rauffenstein v La Grande Illusion s ponurou tvárou v gotickom okne, na druhom Nemci v malom mihotavom štvoruholníku vo finálovej eufórii majstrovstiev sveta.
