Terajšie Námestie Slobody v Bratislave, predtým Gottwaldovo. FOTO - TASR
Jedným zo zdrojov sily jazyka je jeho schopnosť obnažovať. Socialistický štát mohol mať iba socialistických občanov, nie jednoducho občanov. Antikomunisti sa našli, a nielen medzi kresťanmi, ale občan - tým nemohol byť nik. Občan totiž disponuje možnosťou slobodnej voľby. Existovali zanietení súdruhovia a množstvo tých, čo sa podrobili. Našli sa aj rebeli. Väčšina nebola nijaká, presnejšie, bola sivá a v súlade s povahou diktatúry aj tichá. Pojem občana v diktatúre možno podať len opisom. Jedným z takýchto opisov je, že takýto človek chcel presne definovať podmienky slobody. Druhým je, že používal jazyk presne, nedovolil, aby diktatúra jeho jazyk zneužívala. Aby násilím vyprázdňovala pojmy, alebo zmenila ich význam. Ako píše Sándor Márai: "Zo všetkých zvierat len človek číta," - oporou človeka zbaveného štatútu občana bola táto schopnosť, dodávajúca dôstojnosť. S jej pomocou prekonal v sebe komunistickú utópiu spravodlivej spoločnosti a vyhnal zo strednej Európy veľmocenskú záštitu tejto utópie, diktatúru sovietskeho typu.
