Zach Condon. FOTO - ARCHÍV
Priznám sa, Emira Kusturicu považujem za veľmi preceňovaného režiséra a srbského meganacionalistu, ktorý je navyše z veľkej miery zodpovedný za šírenie východoeurópskeho gýča v západnej Európe aj v zámorí. Strávil som pol roka pravidelným vysvetľovaním nemeckému publiku, že nie som "slowenischer Autor", v domovine nenosím ani nevlastním kroj, moji rovesníci ráno o deviatej siahajú skôr po laptope ako po vodke a celý ten "ostkitsch" mi lezie hore krkom. Preto keď vidím v hudobnom obchode slovo orchester písané s "k", okamžite sa otáčam a mierim do opačného rohu miestnosti.
Tri písmená
Tento hudobný album, ktorý je podľa mňa objavom sezóny, zachránili pred mojím politicky nekorektným zavrhnutím tri písmená: 4AD. Pri tejto značke mi ako zasnenému tínedžerovi zakaždým zažiarili oči, pretože iba tam vychádzali projekty Cocteau Twins či This Mortal Coil, ktoré zo mňa prvý raz a naposledy urobili ozajstného fanúšika. Vedel som, že vydavateľstvo medzičasom viackrát takmer skrachovalo a stratil som o jeho aktivitách prehľad. Známe logo ma však prinútilo chytiť cédečko Gulag Orkestar od kapely Beirut (4AD/ Beggars, 2006) do ruky. Bizarný názov, ale to bol, ako som zistil, len začiatok.
