obrá snaha však, žiaľ, sama osebe neznamená, že musí byť aj účinná. Niekedy môže byť dokonca kontraproduktívna.
Ako sa to nemá robiť
Dobrým príkladom, ako sa to nemá robiť, bol nedeľný večer Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu a Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Slovenskom národnom divadle. Podľa prejavu jedného z organizátorov išlo o štartovacie podujatie väčšieho projektu „Slovensko - Maďarsko: Umenie kultúrnej komunikácie“. Večer mal ponúknuť verejnosti „aktuálny obraz o slovensko-maďarských vzťahoch na spoločensko-politickej úrovni.“ Svojím spôsobom sa mu to naozaj podarilo. Ukázal mnohé zo symptómov, ktoré tieto vzťahy sprevádzajú a pre ktoré sa hneď tak nezlepšia.
Kritika sa, samozrejme, netýka vystúpení skupín Bashavel a Ghymes, ktoré boli súčasťou večera a boli výborné. Stali sa však náplasťou nielen na incidenty v slovensko-maďarských vzťahoch, ale aj na dlhý trápny úvod večera.
Nie, že by tri prejavy, ktorými sa začal, neposkytli pôžitkárom dosť zábavy. Do jedného boli perlami vo svojich súťažných kategóriách. Prvý spočíval v dlhom výpočte, kto podujatie „svojimi záštitami podporil“, „podporu projektu vyjadril“, „pričinili sa“, „iniciatívne podporoval“, „bezvýhradne podporoval“, komu „patrí vďaka“, „bol inšpiráciou“ či aspoň „prispel do príprav“. A, samozrejme, nechýbalo zvláštne poďakovanie sponzorom a politikom, ktorým sa uráčilo prísť.
Jedinou podstatnou informáciou z prejavu bolo, že na druhý deň plánované „slovensko-maďarské európske fórum“ za účasti vysokopostavených politikov atď. sa odkladá na neurčito. Politici sa vraj nemohli v dostatočnom počte zúčastniť pre summit NATO v Rige. O tom sa však vedelo príliš dlho dopredu, aby ako dôvod zmeny programu na poslednú chvíľu obstál.
Z tejto stránky nesklamal ani druhý vystupujúci, podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Vinu za zhoršenie vzťahov jednoznačne pripísal „kotlebovcom a toročkajovcom,“ (cz v mene Toroczkai sa mimochodom číta c, nie č), nehovoriac o médiách, ktoré si vždy všímajú len to zlé. Bolo až zábavné, ako vicepremiér pri snahe hodiť všetku zodpovednosť na iných úzkostlivo dbal, aby ani slovkom nezavadil o skutočnosť, že sám sedí vo vláde, ktorej súčasťou sú extrémni protimaďarskí nacionalisti. A že práve tá vláda je jedným z hlavných zdrojov problémov.
Prezieravé tlmočenie
Aj tu sa však objavili nádejné prvky. Čaplovič a tlmočník jeho prejavu do maďarčiny pravdepodobne nechcene odhalili novú cestu zlepšenia slovensko-maďarských vzťahov. Jeden z výpadov vicepremiéra na maďarskú adresu (podmienkou zlepšenia vzťahov je, aby sa bližšie nešpecifikované temné sily prestali kriesiť „staré túžby po neobmedzenej moci jedného národa v strednej Európe“) bol do maďarčiny preložený ako „snažia sa svoju moc rozšíriť na celé územie krajiny“. Obvyklý paranoický odkaz za Dunaj sa tak v maďarských ušiach zmenil na prejav úctyhodnej schopnosti kritickej sebareflexie zo strany predstaviteľa slovenskej majority. Tak to treba robiť! Každý nech si hovorí, čo chce, stačí to prekladať tak, aby aj ten druhý počul, čo lahodí jeho sluchu. Všetci budú spokojní a napätie sa sponad Dunaja rýchlo vytratí.
