V lodnej brázde tohto prímeria sa musia urobiť minimálne tri ďalšie kroky: prepustenie väzňov, vytvorenie novej palestínskej vlády, a musia sa začať rozsiahle izraelsko-palestínske mierové rozhovory. Či sa druhý, tretí a štvrtý krok čoskoro urobia? To závisí od toho, či tento prvý krok - prímerie - vydrží. Je možné, že Palestínčania sa kruto poučili, že sa nepriblížia k nezávislosti, keď budú ostreľovať izraelské osady, tak ako sa Izraelčania poučili, že rozsiahle vojenské operácie Palestínčanov neumlčia.
V mori krvi
Máme dôvod predpokladať, že taktika vlády Hamasu je v slepej uličke. Jej výsledkom je medzinárodná a izraelská blokáda, ustavičný strach a zbytočné straty. Máme tiež dôvod predpokladať, že vláda Izraela pochopí, že niet jednostranných riešení a že neexistuje iná alternatíva, než pokúšať sa o dohodu. Nie nevýznamné fanatické sily na obidvoch stranách ďalej rozdúchavajú plamene. Každý kompromis biľagujú ako defetizmus, ako znak slabosti.
Palestínski extrémisti sa usilujú pokračovať v "ozbrojenom boji", kým nebude štát Izrael vyhladený. Izraelskí extrémisti žiadajú, aby ich vláda znovu dobyla pásmo Gazy a raz a navždy prisahala, že sa obsadených území nikdy nevzdá. Izraelsko-palestínsky krvavý kúpeľ a pocit, že neexistuje východisko, oberá o nádej umiernených na obidvoch stranách. Slabosť premiéra Ehuda Olmerta a prezidenta Mahmuda Abbása to zúfalstvo len zväčšuje.
Mnohí stúpenci mieru sú už nečinní. Myslia si, že fanatizmus utopil každú šancu na mier v mori krvi. A táto nečinnosť, ten pocit bezmocnosti dávajú extrémistom na obidvoch stranách ešte viac sily. Ešte pred niekoľkými rokmi zapĺňali mierové sily verejné priestranstvá a zvrhli najskôr vládu Jicchaka Šamira, a potom Benjamina Netanyahua. Otvorili dvere obojstrannému uznaniu dvoch národov. Posledné voľby spred pár mesiacov dostali k moci prívržencov mieru v stredo-ľavej vláde, ktorej hlavnou platformou bolo jednostranné stiahnutie Izraela z veľkej časti obsadených území.
Keď minulé leto Hizballáh zaútočil na Izrael, pustila sa táto stredo-ľavá vláda do vojenskej kampane v Libanone. No z toho, čo malo byť obmedzenou a oprávnenou operáciou, sa stala dlhá, žalostná vojna. Ku koncu Olmertova vláda stratila akúkoľvek vôľu okrem vôle zostať pri moci. A Palestínčania sa menšinovou vládou Hamasu dali zatiahnuť do extrémistického vojnového stavu, upierania práva na život Izraelu - do pozícií podobných tým, ktoré roku 1948 priviedli Palestínčanov do katastrofy.
