Prečo by sa premiér znížil k tomu, aby hovoril zle o mŕtvom, zvlášť ak to, čo povedal, bolo primitívne, neférové a zrejme nepravdivé? A čo to prezrádza o ňom a o ľuďoch, ktorí ho podporujú?
Nie je to po prvý raz, čo Ficov nedostatok diplomacie urážal, a je od neho múdre, že od svojho zvolenia poskytoval len minimálne rozhovory domácim médiám. Na jeho politickom štýle je čosi, čo vyvoláva hlboké obavy u vzdelaných a kultúrnych ľudí.
To „čosi“ je nadbytok thymu, čiže „potreby uznania“, ktorú Platón nazval základnou ľudskou črtou, a ktorú moderní politickí teoretici ako Francis Fukuyama definujú ako „potreba uznania“. Pred rozmachom liberálnej demokracie v 19. storočí thymus zvyčajne našiel vyjadrenie v spoločenskom a vo vojenskom konflikte, pričom jednotlivci súťažili o uznanie svojej nadradenosti. Industrializácia však vytvorila bohatšiu a vzdelanejšiu triedu ľudí, neochotných podrobiť sa tradičným autoritárskym štruktúram, ktorí požadovali, aby ich cenu uznávali v širokom meradle. Táto rozšírená potreba uznania napokon našla univerzálne vyjadrenie vo forme práv (napríklad v Ústave USA), ktoré platili pre všetkých bez rozdielu. Týmto sa teda uspokojila základná ľudská potreba a občania liberálnych demokracií boli slobodní a mohli sledovať iné ciele, napríklad bohatstvo.
Od Fica ako od bývalého komunistu možno očakávať, že bude mať problémy s liberálnou demokraciou a jej obavami o thymos ostatných. Ako napísal Václav Havel v roku 1980 vo svojej eseji „Moc bezmocných“, v komunizme šlo celkovo o potláčanie verejného thymu a o to, donútiť priemerných ľudí, aby sa ponižovali, síce banálne, ale často. Keď Fico nazval Langoša klamárom, snažil sa uprieť mu uznanie za jeden z jeho najväčších darov Slovensku - pravdu o desaťročiach totalitárnej vlády. Útočil tiež na disidenta a intelektuála, niekoho, koho by Fico - keby bol ešte vždy komunistom - najradšej túžil zbaviť jeho thymu.
Napriek všetkým svojim tvrdeniam o rovnosti bol komunizmus ohromne nerovný systém - jeho vodcovia využívali neobmedzenú moc na uspokojovanie nafúknutých osobných pocitov thymu. Ich deti študovali to a tam, kde si vybrali; ich priatelia a rodiny dostávali zamestnania-čerešničky na torte a oni sami stáli nad zákonom. Občanov medzičasom zbavili ich dôstojnosti výmenou za ekonomickú istotu.
