Zdochla nám koza. A to pritom nemáme žiadnych susedov. No podozrievam turistickú čvargu, že dala koze zjesť nejaké mikroténové vrecúško. Niekto povedal, že už ma zaujímajú len zdochnuté kozy. Každého však zaujíma najviac to, čomu sa akurát venuje, čo akurát prežíva. Keď sa stretnú mamičky s malými deťmi, tak sa rozprávajú iba o svojich skúsenostiach s nimi. Všade vidia bábätká. Každý má okolo seba vytvorený takýto myšlienkový svet a pochopiť a počúvať človeka s úplne inou a neznámou skúsenosťou je takmer nemožné. Ťažko by som sa napríklad o zdochnutých kozách mohol baviť s niekým, kto sa v živote nestaral o žiadne zviera.
Ako svadobný dar sme dostali tri sekery. Na sekere Fiskars je veľmi pekný československý návod na rúbanie dreva: "Rozrežte klády na polená dlhé 30 - 35 cm. Položte poleno na klát vo smeru rastu dreva. Uistite sa, že na povrchu polena i kláta nie sú žiadne kamienky, alebo kovové čiastočky. Tieto môžu poškodiť ostrie sekery. Začnite štiepať od horného konca polena. Drevo z listnatých stromov a z ihličnanov sa štiepe vždy trochu inak. Drevo z ihličnanov sa štiepe lepšie po ich širší strane, napriek tomu polená z listnatých stromov s štiepajú lepšie po ich užší strane. Spracujte drevo v čo možná najsyrovejším stave..."
Veľmi podobne rozprávala moja babička, ktorá vyrastala na Morave. Ale aj môj dedko zo Záhoria. Ríkali a vyprávjali.
Sekera má záruku desať rokov a teoreticky by mala byť nezničiteľná. No tomu neverím. Ak vydrží nakálať drevo viac ako na tri zimy, tak budem prekvapený.
Tá koza, čo nám zdochla, bola malá, biela a dosť huňatá. Volala sa Líza. S našou druhou kozou Micou mala dominantno-submisívny vzťah. Pri jasliach musela vždy čakať, kým sa naje Mica, až potom sa najedla aj ona. Mica ju odháňala rohami, ktoré nemá. Líza mala strašne dlhé biele mihalnice a pekné obdĺžnikové oči. A bola sprostá ako táčky.
