Etika v nepriateľskom prostredí

zaujatí.

Rozhodnutie Štefana Hríba nepozvať riaditeľa STV Radima Hrehu do svojej diskusnej relácie Pod lampou venovanej nezávislosti verejnej televízie bolo chybou pre dve príčiny.

Po prvé, bolo to porušenie základného pravidla novinárčiny, ktoré znie, že obe strany sporu musia dostať príležitosť prezentovať svoj pohľad na pravdu. „Povinnosťou novinára je... poskytnúť spravodlivú a úplnú správu o udalostiach,“ píše sa v preambule k Etickému kódexu Spoločnosti profesionálnych novinárov so sídlom v USA. „Novinár sa musí usilovne snažiť vyhľadávať účastníkov nových príbehov, aby im dal príležitosť reagovať na obvinenia z prečinov a krívd.“

Hríb povedal v rozhovore pre SME (13. 1.), že Hrehu nepozval do relácie Pod lampou s Eugenom Kordom, lebo „nebola plánovaná ako relácia o stave STV, bola plánovaná ako relácia o vedeckej téme“. No faktom zostáva, že Korda využil svoju účasť v programe na to, aby povedal, že Hreha ho prepustil pod politickým nátlakom a že STV už nie je nezávislá („Nechcem v tejto televízii robiť. Bol som zvyknutý na slobodu.“) Korda preto smel vyjadriť svoje názory na Hrehovo správanie a na situáciu v Slovenskej televízii, zatiaľ čo Hreha nedostal vôbec príležitosť reagovať. To bolo základné porušenie novinárskej etiky a Hríbovo tvrdenie, že to neplánoval, na tomto fakte nič nemení.

Po druhé, bola to chyba preto, že poskytla Ficovej vláde ďalšiu príležitosť vykresliť všet­kých novinárov ako zaujatých a neprofesionálnych. Samozrejme, že takí nie sú, ale ich obraz na verejnosti je predmetom útokov vlády, ktorá je nezvyčajne nepriateľská voči žurnalistike, médiám a informovanému publiku ako základom demokracie. V tomto prostredí musia byť novinári ešte zásadovejší a opatrnejší v otázke svojej objektivity a používania korektných metód.