Aj tí, čo prípadne ľutujú jeho smrť, asi pripustia, že Saddám Husajn bol netvor. Bol netvorom pozoruhodne zastaralého typu a je možné, že jeho druh už viac nezažijeme.
Saddámov odchod, samozrejme, neznamená koniec tyranie, no je možné, že znamená koniec diktatúr, ktorých symboly a výrazové formy sa stali typickými pre dvadsiate storočie. Pôsobia dnes podobne zatuchnuto ako Churchillove cigary a cylinder, ktoré za jeho života ešte šírili auru devätnásteho storočia.
Móda včerajška
V spôsoboch sebaprezentácie bol Saddám, tak ako všetci diktátori, čosi ako straka. Bral všetko, čo bolo poruke. Často vo vojenskej uniforme, hoci sa ako väčšina diktátorov nikdy aktívne nezúčastnil žiadneho boja. Ale rovnako rád si vykračoval aj ako gangster v klobúku a páskovanom obleku. A tiež rád robil prásk-prásk puškou do vzduchu. V jednej panarabskej maske sa nechal vyobraziť ako Saladín, moslimský generál, ktorý roku 1187 oslobodil Jeruzalem spod križiakov. Každý, kto si činí nároky na vodcovstvo v arabskom svete, sa musí navliecť do Saladínovho kabáta, a pritom bol Saladín Kurd. Narodil sa prakticky v Tikríte, tam, kde sa narodil aj samotný Saddám.
Saddámov obraz s modernými zbraňami, bojovými vozidlami či na koni môže byť smiešny, ale je menej starožitný, ako keď mal na sebe vojenskú uniformu a chicagsky gangsterský look. Nič nie je zastaralejšie ako včerajšia móda. Silný muž v kaki uniforme je produktom raného dvadsiateho storočia, keď sa rúcali staré ríše a hrozil chaos. Tradičné spôsoby vyjadrovania vodcovskej role a uctievania boli vymetené vojenskými postavami, ktoré sľubovali nový poriadok, moderný, disciplinovaný a často agresívne sekulárny. Fašistické a komunistické diktatúry sa síce v mnohom navzájom líšili, ale mali spoločný vkus. Saddáma Husajna fascinoval Stalin, čo jeho diktatúre v baasistickej strane nebránilo vo veľkom čerpať z fašizmu.
Kolabujúce impériá, hlavne v polovici posledného storočia, boli väčšinou koloniálne ríše, a tyrani v uniforme spravidla vyrástli z protikoloniálneho oslobodzovacieho boja, aj keď, tak ako Idi Amin či cisár Bokassa, sami slúžili v koloniálnej armáde. Chajralláh Tulfah, strýko a mentor Saddáma Husajna, bol fanatickým odporcom britskej koloniálnej ríše. To on pobádal Saddáma, aby bol ako Saladín.
Gangsterský look, ktorý dnes vyzerá podobne kuriózne ako kaki uniforma, siaha k romantickému obrazu outsidera, ktorý v mene chudobných tiahne do boja proti bohatým a mocným. Mao hltal knihy o čínskych Robinoch Hoodoch a samotný Stalin, než sa dal na politiku, bol gruzínsky gangster. Typický despota dvadsiateho storočia bol populista, čo sa tváril, že vedie jednoduchých ľudí proti plutokratom a aristokratom, imperialistom a obchodníkom, ktorí im cicajú krv. Saddám v tom nebol nijakou výnimkou.
V dnešnom veku náboženského radikalizmu a globálneho kapitalizmu je revolucionár v uniforme anachronizmus. Fidel Castro už nebude žiť dlho. Jeho najväčší obdivovateľ Hugo Chávez používa síce starodávnu revolučnú rétoriku, ale to je už klišé.
