nutí s prezidentom. Boj o podobu zdravotného poistenia teda pokračuje.
V zdravotníctve je veľa problémov. Nedostatok zdrojov sa odzrkadľuje v nízkych platoch lekárov, absencii investícií, raste zadlženosti a nedostatočnej kvalite poskytovaných služieb. V systéme je pravdepodobne viac lekárov a lôžok ako treba, no zatiaľ neexistujú spoľahlivé ukazovatele kvality a efektivity, na základe ktorých by bolo možné pri objednávaní zdravotných služieb medzi poskytovateľmi rozlišovať. V dôsledku zlého nastavenia motivácií je podiel výdavkov na lieky na celkových výdavkoch v zdravotníctve zarážajúco vysoký, a to aj v medzinárodnom porovnaní. Na Slovensku takmer úplne absentuje zdravotné pripoistenie, čo je najlepšia možnosť, ako do systému zmysluplne dostať súkromné zdroje.
Predstava o tom, ako mieni nová vláda tieto problémy riešiť, zatiaľ nie je známa. Známy je len jej odpor k niektorým súkromným subjektom v zdravotníctve. Ktorý z akútnych problémov slovenského zdravotníctva však vyrieši obmedzenie činnosti súkromných zdravotných poisťovní?
Je pravda, že pri poskytovaní verejného zdravotného poistenia nemožno hovoriť o klasickom podnikaní. Príjem poisťovne (čiže cena za jej produkt) je zafixovaný zákonom bez ohľadu na preferencie klienta a jeho reálnu spotrebu. Na druhej strane je diferenciácia produktu (zdravotných služieb preplácaných poisťovňou) zatiaľ obmedzená, čo sťažuje možnosť konkurencie medzi jednotlivými poisťovňami (aj napriek obmedzenému priestoru však už teraz konkurencia existuje, stačí porovnať napríklad komunikáciu štátnych a súkromných poisťovní). Za to, že nejde o štandardné podnikateľské prostredie však nemôžu súkromné poisťovne. Ide o charakteristické črty solidárneho systému zdravotného poistenia. Tieto problémy je však možné riešiť. Väčšiu diferenciáciu poisťovní a zároveň aj výrazné zvýšenie zdrojov v zdravotníctve by prinieslo čiastočné spoplatnenie neprioritných diagnóz, ktorého sa však politici boja ako čert kríža.
Ambíciou zdravotnej poisťovne je nakúpiť čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť za čo najmenej peňazí. V záujme dosiahnutia zisku sa tak poisťovňa snaží nájsť najlepších a najlacnejších lekárov, lieky a nemocnice. Pri nákupe zdravotnej starostlivosti vyvažuje záujmy farmaceutických firiem, lekární, lekárov alebo výrobcov zdravotníckej techniky, ktorých rovnako zaujíma vlastný zisk. Ak sa jej to nepodarí a jej klienti nie sú spokojní s nakúpenou starostlivosťou, majú možnosť zmeniť poisťovňu. Vládnej strane Smer na čele s premiérom však prekáža zisk súkromných poisťovní, ktorý ukrajuje z celkových zdrojov v zdravotníctve (prečo im neprekáža zisk napr. lekárnikov či farmaceutických firiem, nie je úplne jasné). Aká je však alternatíva? Je ňou jediná monopolná štátna poisťovňa riadená politicky dosadeným personálom, ktorý nie je ničím motivovaný k efektivite a odolávaniu lobistickým tlakom súkromných, na zisk zameraných subjektov v systéme. O tom, kam potečú naše peniaze, tak bude rozhodovať ľahko korumpovateľný štátny úradník podliehajúci politickým tlakom. Výsledkom bude situácia, keď za viac ako 80 miliárd korún poistného poisťovňa nakúpi paradoxne menej a horšej zdravotnej starostlivosti, ako by nakúpili viaceré konkurujúce si poisťovne. Tie by však z rovnakého objemu ešte dokázali vykázať zisk.
Cieľom verejného zdravotného poistenia by nemala byť snaha minúť za každú cenu všetky zdroje z povinného poistenia na zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na ich umiestnenie a efektivitu. Cieľom by malo byť poskytnutie čo najkvalitnejšej starostlivosti pri čo najnižších nákladoch. Či peniaze rozdeľuje štátna alebo súkromná poisťovňa, celých 80 miliárd nakoniec skončí v súkromných rukách. Otázkou je, kto a ako ich bude distribuovať a aká hodnota bude pomocou nich pre občanov vytvorená.
Autor: Juraj Karpiš INESS
