sneženie a povodne. Široká diskusia je potrebná, pretože časť obyvateľov má o globálnom otepľovaní skreslené predstavy.
Dezinformácie šíria najmä odporcovia akejkoľvek zmienky o vplyve ľudskej činnosti na zmeny klímy. Klimatológom, ale aj fyzikom, je problém účinku zosilňujúceho skleníkového efektu na rast globálnej teploty vzduchu zrejmý, z teoretického hľadiska sa o tom vôbec nedá pochybovať. Diskutabilné sú iba možné spätné väzby v klimatickom systéme Zeme. Tie sa však môžu výraznejšie prejaviť až o niekoľko storočí. Preto sú na mieste otázky: ako sa budú vyvíjať klimatické podmienky na Zemi v najbližšom storočí, aké to bude mať pre ľudstvo a prírodu dôsledky, a najmä, či môžeme v tomto smere aj niečo pozitívne urobiť. Teraz prebieha na túto tému konferencia v Paríži, kde sa prezentuje dôležitá časť výsledkov zo štvrtej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu.
Založený bol v roku 1988 na podnet OSN. Jeho hlavnou úlohou je zhromažďovanie, analýza a interpretácia rôznych vedeckých a odborných informácií a podkladov, ktoré súvisia s klimatickou zmenou. Pod pojmom klimatická zmena rozumieme iba tú časť z klimatických zmien, ktorá je zapríčinená zosilnením skleníkového efektu atmosféry vplyvom človeka. Medzivládny panel sa však venuje aj prirodzeným zmenám klímy. Vydal doteraz tri súhrnné správy, poslednú v roku 2001. Na vydanie sa pripravuje štvrtá správa, som jedným z jej posudzovateľov.
Posledné dve správy sú koncipované podobne. Skladajú sa z troch rozsiahlych (asi 1000 stranových) vedeckých správ o teórii klimatickej zmeny, o možných dôsledkoch a o návrhoch na riešenie. K nim sa priraďujú dve stručnejšie správy, určené sú odborníkom a politikom, ktorí rozhodujú o strategických zámeroch. Prínosom môžu byť aj pre iných záujemcov.
Štvrtá správa je do istej miery prelomová v tom, že odborníci už získali dostatok podkladov na presvedčivé tvrdenia o reálnej hrozbe nastupujúcej klimatickej zmeny. Spresnili sa nielen globálne scenáre do roku 2100, ale aj ich regionálna interpretácia vrátane odhadu možných dôsledkov. V porovnaní s predchádzajúcimi správami nie sú odhady možných zmien a dôsledkov väčšie, sú iba dôveryhodnejšie, pretože sú vedecky lepšie dokladované. Veľkou výhodou je aj to, že 16-ročné obdobie od vydania prvej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu dovoľuje na pozorovaných údajoch overiť prvé scenáre zmeny klímy. Treba priznať, že sa plnia lepšie, ako sa predpokladalo.
Ľudstvo má iba dve cesty, ako sa s klimatickou zmenou vyrovnať - môžeme sa ju pokúsiť spomaliť redukciou emisie skleníkových plynov, alebo sa očakávanej zmene prispôsobiť. Obidve cesty budú znamenať určité nemalé náklady, tie však budú aj podľa správy nižšie ako predpokladané straty z dôsledkov klimatickej zmeny v časovom horizonte nasledujúcich 50 až 100 rokov. Pochopiteľne, existuje aj tretia možnosť - neurobiť vôbec nič. Tak sa asi budú správať v rade rozvojových krajín, no zaplatia za to veľkými škodami. Tieto chudobné krajiny však nemajú nijakú vinu na globálnom otepľovaní, lebo 20 percent obyvateľov priemyselne najvyspelejších krajín vyprodukovalo viac ako 80 percent všetkých skleníkových plynov (CO2 zotrváva v atmosfére v priemere 120 rokov, niektoré freóny aj vyše 1000 rokov). Na ťahu sú teda bohaté krajiny.
Autor: Milan Lapin (Autor je klimatológ)
