Ale mohli by tam patriť pokojne aj všetky nevkusne postavené domy, pričom o tom, čo je vkusné, by sme rozhodovali, samozrejme, iba my. Veru, nikto by si nemohol byť istý, že sa jeho dom nedostane na našu čiernu listinu. Naše metódy by boli nanajvýš dôkladné, domy by sme vyhadzovali do luftu takým spôsobom, že by po nich neostala ani podzemná časť.
Najskôr by som oficiálne vyhlásil svätú vojnu v hlavných správach, prišiel by som tam s valaškou a dvoma bambitkami a potom by to vypuklo. Ako prvé by boli na zozname domy ľudí, ktorí si myslia, že sa držia tradícií, ale že ich posúvajú niekam ďalej (niečo podobné ako Lúčnica alebo SĽUK, ale v architektúre). To sú tí najhorší, lebo prznia samotnú podstatu ľudových vecí. Sú oveľa horší ako tí, ktorí v záujme účelnosti tu niečo vybúrajú, tam niečo pristavajú, lebo tí si o sebe rozhodne nemyslia, že sa niečoho držia. Iba ak cien stavebného materiálu.
Niektorí členovia našej teroristickej organizácie by mali za povinnosť len chodiť po Slovensku a katalogizovať. Ako výsledok ich práce by sme každoročne vydávali plnofarebnú brožúrku: 100 najdodrbanejších dreveníc na Slovensku. Takže všetci by vedeli dopredu, ktoré domy sú ohrozené, len by netušili, v akom poradí ich budeme brať.
Ku každému činu by sme sa hrdo prihlásili a v správach by vždy hovorili: K výbuchu domu (napríklad) v Letanovciach sa opäť prihlásila slovenská teroristická skupina Mitro (čo len tak mimochodom pripomína české Jitro). A všetkých, čo by nás kritizovali, by sme vyhlásili za zakomplexovaných odpadlíkov, nevercov a prisluhovačov modernej architektúry, čím by sme si vytvorili vlastnú nedotknuteľnosť a svätosť.
